Národnie poviedky

(Cudzí motiv.)

Bol súdny deň.

Na tróne sedí Boh Otec, na pravici Boh Syn.

Predstupujú národy hromadne a Boh ku každému prehovorí jeho rodným jazykom. V pamäti jeho sú uložené všetky činy ľudské. Boh je spravedlnosť, ale Boh je tiež láska nekonečná, ktorá mnohú vinu prehliadne. Aj, čo tu radosti pred bránami večného raja! Brat padá v náručie bratovi, žena mužovi milovanému; shliadli sa všetci, ktorých pojila láska.

Naraz kráča k trónu malý národ, samí starci a stareny; telá ich sú shrbené, čelá zvráskavené a dlane mozoľovité — národ slovenský!

„Kde ste nechali svoje deti?“ prísne táže sa božský sudca a o dlaň hlavu opierajúc zrak svoj zakrýva.

„Deti dávam národom ako najvznešenejší dar neba a vy — vy v cudzej škole ste svoje deti utratili, sami vychovali z nich nepriateľov národa a zákona môjho: cti otca svojho i matku svoju, vy hádzali ste už i nemluvňatá z lona svojho do hrdla šelme, aby bola silná i vás shltať. Pozrite, ako tamto šťastná matka bozkáva sa s dieťatkom na zemi jej zomrelým, ako syn, otca poznajúc, spiechá v náruč roztúženú, pozrite len, ako šťastie všetkého šťastia je shliadanie rodičov s deťmi — len vy, vy tu stojíte bez detí, vlkov z nich narobiac.“

Národ starcov a starien pozerá nesmelo na šťastie Bohom im ukazované a na celom tele sa trasie — neskoro.

Zdalo sa, že už-už rozhnevaný Otec nebeský vynesie súd zatratenia, keď tu náhle Boh Syn mäkkým hlasom oslovuje Otca:

„Otče dobrý, tvoj syn primlúva sa za národ slovenský; národ ten pracoval a mnoho trpel.“

„Pravda“, hovorí Otec nebeský hlasom už súcitným, „bolo vám treba cez celý život v potu tváre orať tvrdú brázdu a mnoho nezavinených rán padalo na vaše hlavy.“

A pozdvihol tvár, už milostivejšiu, a v pozadí národa vidí v jasnej žiare Kollára, Šafárika, Hollého, Sládkoviča…

Nebeský sudca dlho pozerá na ožiarené hlavy a svätá tvár jeho vyjasnieva sa usmierením.

„Hľa, pre zásluhy týchto verných synov zadržujem slovo zatratenia. Urobme zkúšku: Sem prenesiem vašu vlasť a žite tu pred ohradou raja i so svojimi nepriateľmi. Uhájite-li najväčšie dary moje, deti, očistení budete z hriechov a brána raja otvorí sa vám.“

Tak prehovoril Boh a anjel odvádzal národ na pole zkúšky.