ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za tú našu slovenčinu,
hej, Slováci, hor sa k činu!
Zvukom, spevom, hromom slova,
nech nám svitne doba nová!
Hej, tú našu slovenčinu
nezameňme za reč inú,
od nej sa odviesť nedajme
a rod svoj nezapredajme!
Milujme si reč otcovskú,
pozostalosť rodičovskú;
mluva, ktorú sme zdedili,
nesmie zhynúť, bratia milí!
Tie slovenské krásne zvuky
v práci posilňujú ruky,
lásku budia ku otčine,
sláva tedy slovenčine!

V reči svojej chce žiť Slovák,
bez reči je nemý tvor:
neruš, zlobivče bezbožný,
vánok vetru a šum hôr;
čo Boh stvoril v svojej láske,
krásne dielo jeho rúk
nekaz a nech ďalej zneje
našej reči milý zvuk!
V reči svojej chce žiť Slovák,
však tú reč mu Pán Boh dal,
satanášu, diable zlostný,
prečo bys mu ty ju bral?
Slovákovi slovenčina
je život, viera i česť
za jej právo a svobodu
vysoko chce prápor niesť!

Ja som Slovák, netajím to,
ba vyznávam smelo,
svoju krásnu slovenčinu
že milujem vrelo;
a to preto, že Boh mocný
Slovákom ma stvoril,
slovenčinu mi na to dal,
by som ňou hovoril.
Prečo že sa u nás ľudia
takí nachádzajú,
čo mi túto lásku k reči
ešte za zlé majú?
Nebudem sa s vami trápiť,
pokoja mi dajte!
Slovák som bol, Slovák budem,
to si pamätajte!

Poklad srdca môjho,
slovenčino moja,
veľmi vzácna mi je
ľúbozvučnosť tvoja.
Milo, sladko zneje
zvuk tvoj mojej duši,
preto ťa milujem
a vážim, jak sluší.
Slovenčina k môjmu
srdcu tak prirástla,
keby mi ju kto bral,
zem by sa zatriasla.
Skaly by pukaly,
hory by sa chvely,
keby slovenčinu
ľudia zničiť chceli.

1892