ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pusti hada do rukáva
za ňádra ti vojde sám:
Školy si už podmanili,
čo chvíľa nám vezmú chrám.

Súdy i úrady všetky,
tie sú ztratené pre nás,
tam už nikto slýchať nechce
náš krásny slovenský hlas.

Ach, verte, bratia Slováci,
mrzko to s nami stojí,
čo chvíľa nebudeme znať,
či sme vo svojom svoji.

Deti v školách rodnej reči
odcudzujú sa nám už
a časom pre rod z nich bude
cudzia žena, cudzí muž.

Ba pomaly tak navyknú
na ten prevrátený svet,
že v milej slovenskej reči
modliť sa nebudú chceť.

Lebo v škole po slovensky
ničoho sa neučia
a tým mluva naša ide
záhube do náručia.

Bože, Bože, už len k Tebe
za ochranou vzdycháme,
lež tak, zdá sa, že i v Tebe
zlého ochrancu máme.

Nedopusť, predsa, nedopusť
zkaziť dielo svojich rúk,
a oddiaľ od reči našej
zkazu i hromadu múk.

1911