Z doby utrpenia

Hej, Slovenky! Ten náš národ
     Slovenský nezhynie,
Pokiaľ z našich úst ľúbezná
     Slovenčina plynie;
Pokiaľ si slovenské deti
     V náručí kojíme,
Že by Slováci zahynuli,
     To sa nebojíme.

Hej, Slovenky! hor sa k činu,
     Ctnosťou sa ozdobme,
A za národ náš slovenský
     I my čosi robme:
Verné dcéry, verných synov
     Národu chovajme,
Boh nám bude na pomoci,
     Len v neho dúfajme.

Hej, Slovenky! bár aj zloba
     Sveta mnohých kazí,
Nezúfajme, však tá pravda
     Slovenská zvíťazí!
Boh Slovákov neopustí,
     Slovenkám dá zdaru,
Len v slovenskom duchu cvičme
     Našu mládež jarú.

Hej, Slovenky! vo slovenskej
     Radujme sa piesni,
Ona citom utlumeným
     Z ňadier cestu kliesni;
Nad kolískou útlym dietkam
     Ona sníčok dáva,
Ona zmužilých junákov
     Rodu vychováva.

Hej, Slovenky! v dome, v poli,
     Pri práci, v oddychu:
Slovenskú si len spievajme
     Pieseň sladko-tichú;
Ona srdce občerstvuje,
     Zvadlú myseľ kriesi:
Slovenský spev nech ovládne
     Domy, polia, lesy

Hej, Slovenky! Boha piesňou
     Len slovenskou ctime,
Vo slovenskej reči k nemu
     Vrúcne sa modlime:
Rád má Boh slovenské pocty,
     Bo sú mu po vôli
A preto národ slovenský
     Zničiť nedovolí.

1890