Z doby utrpenia

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 84 čitateľov.

Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová

Nárek a potecha

Oči, oči, modré oči
prvý raz som sa v úboči
zahľadel do vás,
keď deva trávičku žala
a slovensky si spievala —
kedy ju zriem zas?

Líčka krásne sťaby ruže,
nôžky, driek a ruky dúže
zpáčily sa mi;
oj, a vy slovenské spevy
z úst milej a peknej devy,
túžim za vami.

Veľké moje potrestanie!
Mne darmo slniečko rannie
do izby padá!
Práca mi neide od ruky
ja pre teba znášam muky,
Slovenko mladá.

Lež darmo to vyjavujem,
že ju úprimne milujem,
keď jej tu neni.
Keby mi rúčku podala
a jeden raz ma bozkala,
bol by blažený.

Netráp sa, slovenský šuhaj,
s líček mojich ruže trhaj
a ži v pokoji:
Ty si Slovák, ja Slovenka,
ty’s mládenec, ja panenka,
a buďme svoji!

1890