Z doby utrpenia
Autor: Michal Kišš
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
To Slovensko naše milé
bolo v moci, v sláve, sile:
Pokiaľ slávni velikáši
sťa Slováci boli naši.
Pokiaľ si reč svoju ctili,
zvyky ľudu si vážili,
šťastní boli v domácnosti
pri viere a pobožnosti.
Ale časy sa zmenily:
Tam tí lásku potratili
k reči, k ľudu slovenskému
a už nie sú verní jemu.
Zanechali staré ctnosti,
oddali sa na marnosti,
mravy a reč premenili
a svoj národ opustili.
Tak hľa, to Slovensko naše
bez slávy je v tomto čase
a slovenský národ celý
má stav smutný, neveselý.
a hlási sa za svobodu,
toho zradci potlačujú
a do krvi ho sužujú.
Na Slovensku zle je, zle je,
dobrého sa nič nedeje;
kto svoj národ vrele ľúbi,
toho zloduch všade hubí.
Ale nič to, nič to bratia!
Však tie časy zlé sa ztratia,
len nech národ, ľud roľnícky
pridŕža sa rodu vždycky.
A slovenský ľud zdravý je,
on vždy v pevnej viere žije,
miluje reč svoju verne
a nezapre ju hanebne.
To hľa, základ budúcnosti.
Ľud môj, tejto drž sa ctnosti,
a bárs časy dnes zlé máme,
však sa lepších dočakáme.
Dá Boh, že tie bludné deti
navrátia sa ku svojeti
a slovenskú reč i národ
budú ľúbiť sťa o závod.
A potom Slovensko naše
zaskveje sa opäť v kráse,
v moci, sláve sa zajasá
a národu dôjde spása.
1890
O autorovi
Michal Kišš
učiteľ, „prostonárodný veršovník slovenský“ (Chrobák Dobroslav, Rukoväť dejín slovenskej literatúry)
