Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 84 | čitateľov |
Ľúto mi vás, ľúto veľmi;
slovenskí rodáci,
keď sa v tom nepoznávate,
že ste vy Slováci,
keď verne k národu svojmu
priznať sa neviete:
Oj, ako to smutno pre vás
na tom božom svete.
Pozrite okolo seba
a zkúšajte pilne,
ktorýže z vás láskou vrelou
k národu svojmu lne?
Ba u mnohých naskrze niet
tej lásky k národu
a bez nej nemožno túžiť
za reči slobodu.
Kto nemá lásky k národu,
nemá lásky k sebe,
nemá odvahy brániť sa
v núdzi a potrebe;
kto nemá lásky k národu,
o seba nestojí
a za svoju reč slovenskú
slovo riecť sa bojí.
Pozrite len dookola,
útoky s všetkých strán
ženú sa na slovenskú reč
sťa by z pekelných brán:
Na jarmoku, na ulici,
v sklepe, v krčme, v škole
všade na slovenčinu zle,
ba už i v kostole.
Nuž a prečo sa to deje?
Opýta sa mnohý.
Preto, že si Slovák nevie
stať na vlastné nohy!
Preto, že si slovenský ľud
nevie vážiť seba
a nebráni svoju reč tam,
kde toho potreba!
Hej, Slováci! Prebuďte sa
láskou k svojej reči,
zloba zradcov nech vás už raz
z driemoty vylieči:
Prilnite láskou k národu,
dajte ruku k práci
a vyznajte všade smelo,
že ste vy Slováci!
1889
— učiteľ, „prostonárodný veršovník slovenský“ (Chrobák Dobroslav, Rukoväť dejín slovenskej literatúry) Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam