ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ľúto mi vás, ľúto veľmi;
slovenskí rodáci,
keď sa v tom nepoznávate,
že ste vy Slováci,
keď verne k národu svojmu
priznať sa neviete:
Oj, ako to smutno pre vás
na tom božom svete.

Pozrite okolo seba
a zkúšajte pilne,
ktorýže z vás láskou vrelou
k národu svojmu lne?
Ba u mnohých naskrze niet
tej lásky k národu
a bez nej nemožno túžiť
za reči slobodu.

Kto nemá lásky k národu,
nemá lásky k sebe,
nemá odvahy brániť sa
v núdzi a potrebe;
kto nemá lásky k národu,
o seba nestojí
a za svoju reč slovenskú
slovo riecť sa bojí.

Pozrite len dookola,
útoky s všetkých strán
ženú sa na slovenskú reč
sťa by z pekelných brán:
Na jarmoku, na ulici,
v sklepe, v krčme, v škole
všade na slovenčinu zle,
ba už i v kostole.

Nuž a prečo sa to deje?
Opýta sa mnohý.
Preto, že si Slovák nevie
stať na vlastné nohy!
Preto, že si slovenský ľud
nevie vážiť seba
a nebráni svoju reč tam,
kde toho potreba!

Hej, Slováci! Prebuďte sa
láskou k svojej reči,
zloba zradcov nech vás už raz
z driemoty vylieči:
Prilnite láskou k národu,
dajte ruku k práci
a vyznajte všade smelo,
že ste vy Slováci!

1889