ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Starec. Predošlí a horemenované.

EULÁLIA (vbehne, oborí sa na starca): Čo tu robíš, synu istej smrti! (Ťahá revolver).

STAREC: Ustúp, bláznica, ktorá si ženskosť svoju odhodila! (Stane si pred ženy. Za chrbtom sa mu skryjú mužovia.)

EULÁLIA: Ondreju, ty neverný Ondreju, kdeže si, predstúp a spovedaj sa!

ONDREJ (prosebne): Odpusť, odpusť, ja som nevinný! Krepelák ma zviedol!

KREPELÁKOVÁ: Čo, aj Krepelák je tu?! Itak, plemeno satana, životom platíš! (Tasí revolver a vrhá sa na Krepeláka, ktorý sa ukrýva.)

STAREC (dvihne palicu): Pod mojou ochranou je; vlas nesmie sa mu skriviť!

PETÁKOVÁ (hnevlivo): Joj, strely a hromy, veď je tu aj môj Peták.

KUČERKOVÁ: Hľa ti ho, aj môj Kučerka! Čo tu robíš?

RAKAJOVÁ: A tu môj Rakaj! Pakuješ sa domov!

STAREC: Nieže tak zvysoka, sestričky! Oni sú páni a vy máte im byť poddané.

EULÁLIA (s hnevom): Čo to za šeroveká reč a zmýšľanie! My máme byť poddané!

KREPELÁKOVÁ, RAKAJOVÁ a OSTATNÉ (náramne kričia; gestikulujú a škandalizujú sa): My poddané! Kto to vídal! Burič, anarchista si, starče! Von s ním!

PETÁKOVÁ: Peták! Rozkazujem ti, sem poď, predstúp!

STAREC: Nepredstupuj! Zakazujem ti! A vy, vy nešťastnice! Viete kto som? Viete, že vás zničím jedným slovom, ak ma nebudete poslúchať! Hoj, trpezlivosť ma už odchodí! Rozkazujem vám, aby ste poslúchli moje rozkazy! Ak nie, najprv vám usmrtím mužov vašich a potom vás! Rozmyslite si preto dobre! Rozkazujem vám, aby ste každá pristúpila ku svojmu mužovi a jeho na znak poddanosti okolo krku objala a ho bozkala! Ak to neurobíte, teda vedzte, že mužovia vaši v tom okamihu prepadnú smrti!

VŠETKY ŽENY (váhajú, utíchnu, vzdorovito hádžu hlavami, durdia sa; aj by vzdorovali, ale sa boja.)

STAREC (povýšeným hlasom): Opakujem, ak neuposlúchnete, mužovia vaši hneď zomrú…

KUČERKOVÁ (zlomená, nastrašená): Čo! Môj Kučerka by mal zomrieť? Nikdy!! (Pribehne k nemu, objíme ho).

STAREC: Sláva, dobyl som víťazstvo! Padá zo mňa kliatba vekov.

KUČERKA: Čo sa to so mnou deje?! Akoby som sa z ťažkého sna prebudil. Cítim, že zmôžem celý svet…

PETÁKOVÁ, KREPELÁKOVÁ, RAKAJOVÁ (idú pokorne k mužom svojim): Pod vašu ochranu ideme, vládnite nad nami!

ONDREJ: A ty, Lalijko, čo? Nechceš ma?

EULÁLIA: Chcem a chcem ti byť pokornou a poslušnou.

ONDREJ: Tu máš teda kľúče od komory. Choď a navar večeru dobrú a zajtra dobrej rajčiakovej omáčky, veď vieš, že to ľúbim…

(Stoja v pároch postavení a láskajú sa.)

STAREC: Vypršal čas môjho trápenia, lebo vidíte, drahí moji, aká sa zmena stala. Tak mi bolo súdené, že musím žiť a dívať sa na prevrátenosť sveta, až dotiaľ, dokiaľ jedna žena dobrovoľne nepokorí sa pred svojím mužom. A hľa, stalo sa! Ty si vyslobodila aj mňa, aj vás! (Bije 12 hodín.) Hodina mi bije, ja idem odpočívať na večnosť. Len radu vám dávam. Žite tak, ako vám uložené je. Vy, mužovia, borte sa so životom a vy, ženy, spríjemňujte im láskou vašou borbu tú života ťažkého.

(Opona padá.)

Hneď, ako prvý raz opona padne, dvihne sa druhý raz. Na javisku stojí muž v slovenskom národnom kroji; v ľavej ruke drží kosu, pravou objíma svoju ženu, ktorá mu utiera pot na čele. Pri nohách sedí alebo stojí 2-3-4 dietok. Bengálske osvetlenie. Opona.