Emancipácia

Predošlí, Eulália.

EULÁLIA (spešne): Zle sa začína deň tento; samé nedorozumenie vo výboroch klubových. S takým činom neprídeme napred. Ešte raz sa musíme uradiť a preto som sem zvolala schôdzku. (Zbadá Elenu). Aa — po akejže povinnosti vstúpili ste do príbytku môjho? Musím vám vyznať, že vaše návštevy sa mi neľúbia, lebo najprv sa postarajte o isté prostriedky ku pozeraniu osoby iného pohlavia vás oprávňujúce a budúcnosť nezvratne vám zabezpečujúce…

ELENA: Rozumiem. Ale mi krivdíte a blížite, lebo ja znám zákony a požiadavky života doby a spoločnosti našej. Hľa, tu diplom!

EULÁLIA: Á — to je iné — ráčte si sadnúť! (Volá.) Aloisius, Aloisius! Smiem prosiť diplom váš, ktorý vám zjedná priazeň moju a otvorí k nám dvere.

ELENA: K službám, ráčte (oddáva diplom, ktorý Eulália prezerá).

ALOISIUS (vstúpi): Slyšal som volanie mena môjho i prichodím vziať rozkazy z úst vašich.

EULÁLIA: Kdeže ošetrovateľ domu?

ALOISIUS (ukloní sa): V záhrade.

EULÁLIA: V záhrade? A čože tam robí?

ALOISIUS (ukloní sa): Neviem; tam sedia a majú akési papiere v ruke a čítajú…

EULÁLIA (prekvapene): Papiere v ruke? Červené sú, čo? A čítajú! (Bokom). Hah, hrozné mám tušenie! Či to nesúvisí s návštevami Krepelákovej, ktorá tak často prichodí do domu môjho! Oj, Ondrej, Ondrej! Strašné bude mstenie moje nevernosti tvojej! (Nervózne behá hore-dolu.) A ty, a ty, čo tajne ideš rúcať pokoj domu môjho, tras sa, tras pred hnevom mojím! Spálim ťa z revolvera na ulici, ako zmiju nepodarenú! Ale ešte za horúca k práci! (Veliteľsky volá.) Alois! (K Elene a Paľovi). Ráčte prejsť do spoločenskej izby a inokedy budeme mať šťastie o ďalších veciach prehovoriť! (Vráti diplom.)

ELENA: Myslím, môžem mať nádej na základe tohto na splnenie žiadosti a túžob mojich! Zdar s vami! (Odíde s Paľom).

EULÁLIA (vyprevadí; volá): Alois!

ALOISIUS (bokom): A veď nie som hluchý, čujem. (Ukloní sa.) Rozkaz!

EULÁLIA: Choďte do záhrady a nech ošetrovateľ naskutku sem príde.

ALOISIUS (ukloní sa): K službám! (Bokom) Baba namiesto čerta. (Preč.)