ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za epickým oddielom vyšiel oddiel lyrický na 404 stranách. Všetci sme ho čakali, všetci sme si ho žiadali, lebo všetci sme chceli dostať do rúk práce Hviezdoslavove. Lyrický zväzok je rozdelený na tieto úseky: Úvodná, Žalmy a hymny, Sonety, Letorosty I., Letorosty II., Letorosty III., V pamäť a Doslov, a je v Úvode 1, v Žalmoch a hymnách 18, v Sonetoch 21, v Letorostoch I. 19, v Letorostoch II. 30, v Letorostoch III. 48, vo V pamäti 3 a v Doslove 1, spolu teda 142 básní vo zväzku.

Vydanie je úhľadné, tlač dobrá a čistá, formát veľmi milý, celá knižka sa zalieča čitateľovi už aj svojím vonkajškom, akoby len chcela povedať, že sa môžeme pustiť do čítania s veľkými nárokmi, veď ani nejdeme čítať verše začiatočníka, ale veterána, ktorý je už ďaleko-široko na slovo vzatý.

Nič nie je ľahšie, ale spolu aj ťažšie, ako už známeho a na slovo vzatého básnika posudzovať. Ľahká je toto práca preto, že kritik môže len inými slovami uviesť iných mienky a publikum mu bude k tomu dosviedčať, lebo veď prednáša tie mienky a predsudky, ktoré sú v srdci publika už zakorenené. Ale veľmi ťažká vec je samostatne posúdiť takého na slovo vzatého básnika, pretože sa kritik len veľmi ťažko vymaní spod všeobecne rozšírených mienok a predsudkov a utvorí si svoj samostatný úsudok o takom básnikovi, a po druhé, keď aj má takýto úsudok, ťažko mu je s ním ísť do verejnosti, lebo ak sa nezhoduje so všeobecnou mienkou, nuž ho odsúdia a ukameňujú. Preto vidíme, že o mnohých spisovateľoch až neskoro po ich smrti zvíťazila pravá kritika.

Aj ja cítim ťažkosť tejto úlohy, veď posúdiť mám Hviezdoslavovu lýru. Čo mám o nej povedať? Všeobecne známe frázy, alebo sa mám držať latinského príslovia: nihil nimis? Toto je veľmi pohodlná, ale lichá práca. Poviem teda o Hviezdoslavovi ako lyrikovi svoju mienku prosto, jednoducho.

U Hviezdoslava darmo by sme hľadali tú hrdosť, akú vyslovil Horácius píšuc: exegi monumentum aere perennius. Hviezdoslav už nie je nováčik, nad jeho vlohami a dielami už odznela mnohá kritika; čítal ich a videl, ako ho svet dvíha hore až po hviezdnaté nebo, a keď sa aj opovážil niekto pripomenúť dáku vadu v jeho veršoch, to pripomenul len ostýchavo a nekládol na ňu veľkú váhu, a predsa Hviezdoslav akoby nedôveroval kritike svojich priateľov a priaznivcov, keď píše:

alebo:

Jak ďaleko stojí Hviezdoslavova skromnosť od Horáciovej hrdosti! Alebo aj tu sa javí podstatný ťah slovenského rázu, ako na mnohých iných miestach? No akokoľvek sa má vec, to jedno je isté, že Hviezdoslav je veľký básnik.

Toho sa Hviezdoslav nikdy nedožije (tu rozumiem jeho ducha), že by jeho básne slúžili za vyrazenie, za odpočinutie, za pobavenie dennou prácou utrmácanému mužovi. Ani toho sa nedožije, že by mladistvá deva hravou mysľou ponorila sa do jeho prác s tým cieľom, aby tam našla hravo, skvostne, krátko a zrejme vyslovené to, čo ona nepovedome cíti vo svojej hrudi. A prečo?

Hravá pieseň, v ktorej myšlienka a cit sa zablesknú jedným špľachom tak ako zlatá ryba v krištáľovej vlne na dúhu sfarbenej jasnými lúčami úslnia, nie je Hviezdoslavovým živlom. Jeho duša je omnoho bohatšia, jeho rozhľad je omnoho širší a vzlet vyšší, než by sa mu to mohlo dariť, a najmä keď on nezná uzdy, nezná rozdeliť krásy a prelesti svojej duše, tak že ich on chce do každej básničky celé vteliť. Z tohto nasleduje, že sa Hviezdoslavovi najlepšie daria tie druhy básnické, ktoré zodpovedajú jeho vlohám, v ktorých je podmienkou podstaty široký rozhľad, vysoký vzlet, bohatstvo trópu, široký tok myšlienok a rečí, aké sú Žalmy a Hymny.

Tu je Hviezdoslav ozaj doma ako orol v nadtatranskom ovzduší, ako pstruh v klokotavom a po skalách peniacom sa tatranskom potoku. A preto najpodarenejšou časťou druhého zväzku sú podistým Žalmy a Hymny. A či to už i sám náš poet cítil, keď ich umiestnil na čelo svojej knihy? Cyrila a Metoda popri Hollom najveľkolepejšie oslávil Hviezdoslav. Čo veľkolepého, nádherného mohol vytvoriť um ľudský, veľké myšlienky, zánet oduševnenia, blyskotavé výtvory všetvoriacej fantázie, skvost trópu a podobenstiev, nádherná reč atď., a to všetko nájdete nahromadené v tejto a ostatných Hymnách a Žalmoch, v ktorých celý vesmír, svet božský, myšlienkový, obraznostný a prírodný žije, dýcha a splýva v jeden celok ako v najlepších výtvoroch hebrejských.

A tak to ide ďalej, každý riadok je živým dôkazom toho, čo sme povedali. (— — —)