Totožnosť

Bude to dom,
kam nenaprší. Bude
strecha, na ktorú odprisahá
polprsté leto. Zima
sa nedoklope ohňa
pod ňou. Vietor
na nej si uhýbavú páter
prelomí a voda
ani len pátričkami dažďa
nevymodlí jej pád.

Do tohto domu nás vyženú
salašné píšťaly. Pred zimou zahvizdnú
ozvučné steny. Do ohňa priložíme
po letnom polienku. Budeme hádzať
jesenný peniaz o sústo
za vrchstolom. Podelíme sa, súloženci,
na lôžku aj o pokonnú
podušku na podolku
chryzantém.

A toto bude putovanie
hlbokým snehom spomienok, k zaviatemu
jarnému večeru, v ktorom knôt
postretol živý plameň.