Totožnosť

(…vzala horúcu ihlu, jazykom
poslinila horľavú niť a napäla vlhkú
pokožku na kostený rám…)

Prví sme na mieste, ale holozem
hojdá už plno šľapají. Vstupujeme
do prvej.

(…a vyšila nebo slamené a slnko
v ňom vypálilo znak…)

Rozvetvíš ruky nad hlavou, vyslovuješ
strom. Ale mne v horúcej hlave dozrieva
predčasné jabĺčko.

(…krídla pod znakom vyšila, návetrie ticha,
a zvon sa šplhal po ňom…)

Na vyzváňanie karmínu sa stŕha
vietor, len čo sa zvinul do klbka
pri koreni.

(…a vyšila aj povraz hlasu k zvonu;
zhíklo v ňom srdce plaza…)

Šibe mi do úst rozpoltených
jazykom a predvídaný konár
uzlí do slučky.

(…a zubami to srdce obšívala, pospiatky
klepotal nimi čas…)

Rozkolísal ju presne, načas. Môžem si
naprávať podľa nej nedochvíľne
prelety.

(…a vyšila aj ústa-krvavník a jazyk
snoval v ňom pavučinu hlasu…)

Medzi nimi ťa neprestávam hľadať: kde si?
K stromu, ktorý ťa skryl, kostený
rebrík pristavím.

(…a zlatoočku slova vyšila a prichlopila
zvonom to krvobitie…)

Ale v slučke sa ako v terči trbliece
len červenkavá návnada nakúsnutého
jablka.

(…a vzala žeravú ihlu, vypálila vyšité
a naslinila novú niť…)

Tú slučku zvesím, vedľa seba na zem
ju položím a sebazradný terč
na srdce umiestnim.

(…vyšila snehové ihrisko a rozhodila po ňom
loptičky vrán…)

A touto vábničkou ťa, vybielená
ako sneh, z ktorého vzlietol tieň,
napokon privábim.

(…a začala sa hra; ale ihla
vypichla na ihrisku popolavú jamku
a všetky loptičky sa do nej zgúľali.)