ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zábavník pre dietky. Zväzok I., v Levoči, tlačou Jána Werthmüllera a syna 1846, malá osmorka, 92 strán s obrázkom.

Aký je cieľ tohto spisku, to vám poviem so samou Zorničkou; vytlačíme tu báseň Na Zorničku a aj naše obecenstvo bude vedieť, kto sa nám to dobýja na dvere života:

Výborné, útlocitné. Boh pomáhaj. Naši redaktori sú dobrí mladí spisovatelia August Horislav Škultéty a Jonatan Čipka.^[141] Že svoje oko obrátili na našu útlu slovenskú mládež, to nemôžeme dosť vynachváliť. Veď všetci dobre vieme, ako sme horko-ťažko prišli k dákej slovenskej knižke, ako prehorko-preťažko sme sa prebúdzali k svojej národnosti. Z obsahu vidíme, že redaktorstvo je v záslužných rukách. Prvá poviedka je Poklad, pekne je v nej vysvetlené „Modli sa a pracuj, a čo zarobíš, zavaruj“. Samo vyprávanie je slovenské, zachytené plasticky; hneď začiatok je taký charakteristický — že nič slovenskejšie niet nad to. Druhá: Stratené peniaze, je pre deti vari najľahšia. Miško je taký chlapček, ako si ho len predstaviť môžeme dakde v dedinke u dobrých rodičov. Pavučina už nie je taká podarená; je v nej veľa romantických ingrediencií,^[142] ktoré slovenskú mládež nevychovávajú k dobrému. Ale poznať aj veľkú strojenosť. To notárovo impostorstvo^[143] sa mohlo urobiť trochu inak, bez tých veľkých príprav. Sama morálka neznesie súd; čože je to za víťazstvo dostať do daru dom aj domáce náradie? Sám notár je ešte veľmi neokrôchaný kujon; už by sa dakde aj väčší impostor našiel. On chcel prisúdiť dom bratovi Lasického a rátal iba s hlúposťou vdovy, ktorej to bolo všetko poručené, že sa dá oklamať, nepoznajúc testament. Ale ona našla testament za hradou — a notárova bezbožnosť vyšla na povrch. Keby už bol taký impostor býval, ako sú dakde, bol by to vedel dáko inak zamachľovať a keby bol z takýchto machľov obvinený, namáhavo odhalený atď., tým skôr by sa zhnusil a získala by sa radosť nad zachránenou vdovou a sirotou. Podarená, pre deti zaujímavá je rozprávočka Choré deti, no nadovšetko je zložená Krivá hus a ručník; je to bezo sporu najpodarenejšie dielko. Také primerané chápaniu dieťaťa, tak pravdivo, tak živo sú predstavené scény, že niet nad to. Pôvodca musel už veľa pracovať v tejto oblasti, tešíme sa na jeho pero. Nemenej podarené ako toto je urobená poviestka Kto za mlada zvieratká mučí, ten sa ľudí mučiť učí. Musíme len poznamenať, že tie renomisticko-chlapčenské kúsky sú priživo vykreslené, takže by som sa mohol staviť, že keď to bude čítať živý chlapec, ktorý o tom všetkom nič nepočul — dostane chuť na kocúra, vrabca, muchu atď. — V tomto ešte aj dakde inde sme zbadali chybu. V ostatnom si nemôžeme dosť vynachváliť túto knižku; ale rečňovanky v takom tóne, ako je vo verši napísaný a na koniec Zorničky pridaný mladý zbojník, by urobili najväčšiu službu slovenským rodičom, školám a deťom. Dávno sme niečo podobné nečítali nielen v našej, ale ani v nemeckej literatúre, ktorá je inak na podobné práce bohatá. Bez tejto Zorničky by nemal byť ani jeden slovenský rodič, ani jeden učiteľ, ani jeden kňaz. Len by sa žiadalo, aby obrázky krajšie vychádzali, alebo, ak to nie je možné, spočiatku radšej nijaké ako také machule: a aby Zornička riadne a často vychádzala! Nabudúce jej dáme niekoľko rád.