Články
Autor: Jozef Miloslav Hurban
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Petra Pohrebovičová, Alena Kopányiová, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová
Vydal Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. V štyroch zväzkoch. V Budíne literami kráľ. univerz. tiskárne. Zväzok I. na veľkej osmorke, strán VI a 261, r. 1841. — Zväzok II., str. 257, r. 1841. — Zväzok III., strán XVI a 400, r. 1842. — Zväzok IV., strán VI a 414, r. 1843 bol rozposlaný. Všetky tieto zväzky stoja 6 a 8 zl. str.
Tak, hľa, máme vo svojich knižniciach už celého slovenského básnika Jána Hollého;[132] tieto doteraz nedocenené perly génia ohlasujeme s úplným uznaním ich znamenitosti, veľkosti a slovenskosti, hoci sa nemôžeme pustiť do rozoberania ich hĺbky. Tento básnik je doteraz jediný zo Slovákov, o ktorom sa môže povedať, že sa po celý svoj dlhý život ani len na chvíľku nezahanbil za svoju národnú reč a česť, za slovenské meno, ktorý nás všetkých predišiel a predíde do hrobu prichystaného pod slovenskými lipami v tej veľkej povedomosti, že ani jeho myseľ, ani nádej, ani viera, ani kombinácia nikdy, ani len na okamih sa neprevinili proti slovenstvu a jeho podstate! Keď najväčších ľudí zo slovenských prorokov zavádzali zvyky storočia, rodinné pomery, sila tradície, blesk kombinácií a rozkoš nádejí, odcudziac ich bez ich vlastnej viny spoločnej slovenskej rodine, hodiac ich bez viny do veľkej viny národnej: tento slovenský Homér nám ostal v anjelskej čistote ničím z toho všetkého nedotknutý. Hollého básne sú krásne slovenské kvety, sú vzaté zo slovenskej zeme, napojené rosou slovenského génia, vykrášlené čisto slovenským žiaľom aj potešením, naplnené túžbami a nádejami, prosbami aj hrozbami slovenského života. Dovtedy nebudeme mať duševný pokoj, kým krásy a velebnosti týchto básní neodkryjeme pred slovenským obecenstvom a národom; a máme nádej, že obšírnejšie posúdenie všetkých Hollého básní budeme môcť v našich Pohľadoch dosť skoro podať.[133] Dovtedy nech ja dosť na našom požehnaní, ktoré vyslovujeme nad týmto posvätným kňazom slovenského básnictva! Nech ho boh uchová ešte dlho medzi nami a dá mu plne vidieť tú slávu slovenského kmeňa, ktorej on cestu sám vyšliapával, prvý, anjel bez viny, vytrvalý, stály, bárs aj posmievaný, bárs ohováraný, bárs mámený a vábený, bárs storakou nepriazňou lósov aj ľudí stíhaný a hanený pre sladkú slovenčinu! Pozri na jeho tvár a nájdeš v nej pokoj, ba oko tvoje sa z nej napije blahoslavenstva a pokoja. Tam v tých veľkých očiach, tam v tej tvári horiacej osláveným ohňom uzrieš povedomé víťazstvo a radosť tečúcu z naplnených slovensko-národných túžob. Sláva, sláva, sláva Hollému, básnikovi slovenskému!