ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Brne vychádzajú v maličkých zväzočkoch piesne všetkých slovanských kmeňov, pri ktorých sú súčasne aj nápevy alebo melódie. Možno ich dostať v kníhkupectve pánov Bušaka a Irganga, Nitscha a Grossa a Karla Winikera. Cena každého zväzočku je iba 3 grajciare str. Doteraz vyšli štyri zväzočky. Aká rozmanitosť piesní sa tu nachádza a ako výborne poznali vydavatelia (šľachetní moravskí rodomili z Besedy slovanskej v Brne) chuť slovanských kmeňov, to sa najlepšie vidí z obsahu už vydaných spevníčkov.

Hneď v prvom zväzočku sa stretáme so známymi Moravo, Moravo, Hej, Slované,^[144] Kde domov můj, Tá vlast šírá Slovanů. Potom srbská: Prosto zrakom ptica letí. Poľská: Do kielicha czy palosza a Kozák koňa napajal. Druhý obsahuje tieto: Je to chůze na tom světě, Nitra, milá Nitra, Gdy skvor slonca žarem gniecie, Vot jedet trojka, Složno, složno, Vlasta ze růží uvila věnce. V treťom zväzočku nachádzame: V kolo, v kolo polska mlodzi, Těšme se blahou nadějí, Hajda bratjo, hajd junaci, I šumit i hude, Chodíval k nám, chodíval, Orala, orala černýma volkama. Vo štvrtom zväzočku sú nasledujúce: Adamku náš, Halas tartas po Poznaniu, Kdybych mohl býti, kde je mé myšlení, Brod nek čuti udarca, Končím, končím dalný puť a Mnohaja leta.

I vonkajšia úprava je čoraz krajšia. Tieto piesne si skutočne zasluhujú veľké rozšírenie. A my vďačne prijmeme v expedícii nášho časopisu predaj tejto zbierky, lebo si srdečne prajeme, aby na našom krásnom Slovensku, kde bývalý farbistý spoločenský život vonkajšie neveselé okolnosti v posledných časoch ohlušili — zasa tieto hýbadlá a páky lepších zábav prišli do činnosti. Spoločenské radosti sú osladením horkého života, a slovanská pieseň je osladením národnej spoločnosti, bez spoločenského žitia žijú len ľudia nachádzajúci sa v barbarskom stave. Vzdelanosť národa spoznáš podľa stupňa v ňom rozvinutého spoločenského života. Prečo sa v našich mestečkách nechce dariť spoločenskému životu? Prečo sa každé útlejšie spoločenské podujatie rozbije na planodrkotnej klebetnosti? Prečo každé spoločenské stretnutie ťahá za sebou ten dlhý špinavý motúz kadejakých chuchmavých rečí? Chýba pieseň života, ktorá zatrasie hlbinami srdca a rozkošou okúpe šľachetné duše; lebo zábava, ktorá vzbudila v duši hlbšie city, dá mysli potravu a jazyku krajšiu výrečnosť. Tu sa ustaľujú aj pochopy o človeku a ľudskej spoločnosti. Poznám zábavy okorenené slovanskými piesňami, ktoré bývali jedinými tešiteľmi v žalároch a na popraviskách, a sú ľuďom i po dlhých utrpeniach, po ťažkých rokoch radostnou i žalostné spomienky rozveseľujúcou útechou! V spoločenskom živote zošľachtenom poéziou klíči semä všetkých znamenitejších cností. Pre človeka vzdelaného krasocitne a v hojnejšej miere poznajúceho a majúceho vyššie duchovné potreby to musí byť naozaj tortúra musieť bývať a žiť v takom meste, kde každá maličkosť je brús, na ktorom sa brúsia jazyky, až kým sa dačo veľkého nestane, a to veľké je, keď sa zíde len trochu väčšia spoločnosť, lebo potom je už sto pravôt, ktoré všetky jazyky rozsudzujú, až zasa príde iná maličkosť, na ktorú sa hodia — a o záujmoch ľudskej spoločnosti ani chýru ani slychu! A koľkože je na Slovensku takýchto miest a mestečiek? Besied, čitární, kasín, literárnych spolkov — tak málo, až hrôza! Ale za jedným nóbl bálom na fašiangy sa ťahá nevoňavý motúz darobných rečí, ktoré až na najútlejšie zväzky púšťajú svoju hrdzu — až do ďalších Troch kráľov. A ak to niekto chce prekaziť a zaviesť čitáreň alebo niečo podobné, nuž tu ako ryby vo fľaši, keď má pršať — zmúti sa celá voda spoločenského života a tak to vrie a vrie a pení sa, že plnosť tých milých rečí vyrastie, až pánbohvieako vysoko — a konečne roky a roky sa strávia a ani len čitáreň sa nemohla založiť!

Každý Slovan prebudený k národnému životu hľadá hneď aj spoločnosť; kde je veľa národných vzdelancov, tam je aj spoločenský život krajší, a kde je on, tam nájdeš i vzdelanosť napospol väčšiu. Vo vzdelanejších slovanských zemiach má spoločenský život svoje kostoly vo väčších mestách, u nás na Slovensku je spoločenský život roztratený po krajoch. Dakedy býval krajší, kým ešte politické náruživosti neboli rozorali národ; bol krajší — lebo sa ľudia ešte navzájom ctili, ale významnejší nebol, lebo nemal vyšší spoločenský základ, bol len ako rodinkárstvo alebo najviac politické hostinkárstvo pri staromódnych kongregáciách a reštauráciách. Pred maďarskou búrkou sa bol začal spoločenský život dvíhať aj na Slovensku, hlavne divadelnými hrami, cestovaním mladých učených ľudí, národnými zábavami, zasadnutiami Tatrína, priateľskými schôdzami atď. Poletovali vždy nové a novšie piesne; na spoločenské čítanie sa sem-tam vydala kniha, zábavník, milé čítanie. Potom to ale Maďari skvasili a Slováci draho zaplatili svoju smelosť chcieť mať spoločenské slovenské radosti. Šťastní tí, ktorí ich zažili, lebo nevieme, kedy sa taký spoločenský život obnoví. Tí, ktorí sa vtedy báli využiť spoločenské národné radosti — a vždy len pec opatrovali, sú naozaj potrestaní; lebo čo si už teraz aj zaskočia alebo aj smelé slovo proti Kossuthovi povedia — nemá to už tú korenistú silu, tú arómu, ako to malo kedysi, keď totiž ešte Kossuth argusovskými očami pásol po každom slovenskom poskočení, po každom divadelnom predstavení, po každej piesni zaspievanej v horách a na Javorine. Tie radosti, tie spoločenské výjavy ustali, a kým sa obnovia, ustanú zasa tí, čo ich pre chabosť ducha a plachosť srdiečka nevyužili. Božská Nemezis, ty si spravodlivá.

Lež vráťme sa k oznámeným piesňam. Ony sú skutočne milá holubica po veľkej potope, pozdravujúca ďalšie brehy spoločenského života, priviňme ju k sebe, uveďme ju pod svoju strechu. Veľkomestská spoločnosť, ktorá sa stomi spôsobmi viac od výrobku k rozkošiam prenáša, hynie bez piesne, a preto ju chová v lone svojom, aby sa na jej krídlach preniesla aj do vyšších svetov túžby a novej nádeje, neznámej, ale vrúcne žiadanej; a čo si počne náš národ roztratený po kútoch, dolinách a stranách bez spoločného ohniska, čo si počnú jeho rodiny vyvolené prechovať po lepšie časy ten svätý oheň lásky a myšlienky slovanskej? Slovanské piesne nech sú nám tým ideálnym ohnivkom zväzujúcim slovenské duše a srdcia roztratené po úbočiach nášho hornatého Slovenska. V užších okruhoch bude viať za tichých večierkov z láskavého krídla niektorej slovanskej piesne duch všetkých tých bratov, čo ju spievali a spievavajú. A tie stužky priazne opletú nevidomky a viažu nevedomky naše duše a z večných priestorov zletí odvaha i sila a vštepí sa mocné presvedčenie do tohto hynúceho pokolenia, hynúceho podľa vzorov zahynutia v úzkostlivom staraní sa o telo!

Čo nám tu ponúkajú bratia od dumnej Moravy, prijmime s milostivou ochotou, láskajme sa s tým, hrajme sa s duchmi poézie slovanských kmeňov do zaľúbenia, po večný návyk, v ktorom niet možností rozlúčenia! Keď sa zľúbime, keď si zvykneme na ducha slovanských piesní, nevidomky a nevedomky sa naplnia žily vyschýnajúceho života slovenských Tatier.