Literárny kalendár

V Bratislave zomrel literárny vedec Alexander Matuška, zakladajúci člen skupiny R-10. Významný predstaviteľ literárnej kritiky. Autor štúdií: Profily, Vavríny a súboru portrétov: Medailóny. Napísal niekoľko monografií: Vajanský prozaik, Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka, J. C. Hronský a i. Narodil sa 26. februára 1910 vo Vlkanovej.

V Kuklove sa narodil historik, katolícky kňaz Juraj Papánek. Autor prvých slovenských dejín: Historia gentis Slavae — De regno regibusque Slavorum (Dejiny slovanského národa — O kráľovstvách a kráľoch slovanských). Zomrel 11. apríla 1802 v Olaszi v Maďarsku.

V Bratislave zomrel literárny historik Jozef Ambruš. Bol vedúcim vydavateľstva a knihovníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Neskôr pracoval na Ústave slovenskej literatúry a na Literárnovednom ústave SAV v Bratislave. Editor Listov Ľudovíta Štúra, Korešpondencie Jána Hollého, Vzájomných listov Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho, Listov Jána Kollára, Diela Jána Hollého a Diela Ľudovíta Štúra. Narodil sa 22. septembra 1914 v Hornom Badíne.

V Teranoch sa narodil prozaik, publicista Ladislav Ballek. Pôvodne učiteľ na Orave, neskôr žil a pracoval v Banskej Bystrici, kde bol redaktorom v Československého rozhlasu a v denníku Smer. Tiež pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, na Ministerstve kultúry SSR a Slovenskom literárnom fonde. Po novembri 1989 vyučoval na PF v Nitre, na PF UK v Bratislave i na VŠMU. Jeho prózy sú najmä z prostredia južného Slovenska. Napísal zbierku krátkych próz Južná pošta, romány Pomocník, s podtitulom Kniha o palánku a Agáty — Druhá kniha o palánku. Ďalšie romány: Lesné divadlo, Čudný spáč, Trinásty mesiac.

Medzinárodný deň detskej knihy — výročie narodenia dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena (1805)

V Martine sa narodil bibliograf, lekár Pavol Halaša. Autor Registra Slovenských pohľadov, Provizórneho súpisu americkej krajanskej tlače, Katalógu slavistických kníh v Národnej knižnici Matice slovenskej. Zomrel 15. októbra 1969 v Martine.

V Martine sa narodil spisovateľ, diplomat Vladimír Hurban, pseud. Vladimír Hurban Svetozárov, syn spisovateľa S. H. Vajanského. Bol veľvyslancom v Štokholme a vo Washingtone. Napísal diela: Výlet do poľských Tatier, Černovská tragédia. Prekladal z Bjørnsonovej tvorby, ako aj z diel ďalších svetových autorov (J. W. Goethe, E. Rostand, Li-tai-Po). Zomrel 26. októbra 1949 v Prahe.

Zomrel svätec, učenec, misionár, moravskopanónsky arcibiskup Metod. V r. 863 prišiel spolu s bratom Konštantínom na Veľkú Moravu šíriť kresťanstvo v slovanskom jazyku. Pred príchodom zostavil Konštantín slovanské písmo - hlaholiku a niektoré liturgické texty preložil do slovienčiny (starej slovenčiny). V r. 867 odišli obaja so skupinou učeníkov do Ríma, kde pápež Hadrián II. niekoľkých vysvätil za kňazov. V r. 870 pápež Metodovi udelil hodnosť panónskeho misijného biskupa a pápežského legáta pre oblasť Panónie a Veľkej Moravy. Za svojho nástupcu určil žiaka Gorazda. Autor diela Život Konštantína Filozofa. Narodil sa pravdepodobne v roku 815 v Solúne.

V Martine zomrel prekladateľ Fedor Jesenský ml. Bol šéfredaktorom Národných novín v Martine, zakladateľ a vedúci vydavateľského družstva Živeny. Narodil sa 9. septembra 1904 v Liptovskom Mikuláši.

V Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) sa narodil básnik Karol Strmeň. Predstaviteľ druhej vlny katolíckej moderny. Autor zbierok Testament, Strieborná legenda, Žalm cyrilometodský, Znamenie Ryby, Preblahoslavená. Od r. 1945 žil v emigrácii, bol profesorom na univerzite v Clevelande. Zomrel 14. októbra 1994.

V Smižanoch sa narodil dramaturg, teatrológ a prekladateľ Anton Kret. Bol dramaturgom v SND a šéfredaktorom časopisu Javisko.

V Dolnom Kubíne sa narodil diplomat, básnik a publicista Theo H. Florin, vl. m. Teodor Herkeľ. Žil v Novom Sade a v Paríži, počas 2. sv. vojny sa v Londýne zapojil do protifašistického odboja. Po vojne bol diplomatických službách v Paríži a Washingtone, neskôr v Prahe osobný tajomník ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa. Autor poézie: Z diaľky, Ruže smútku, Predjarie, V nezvučnú hodinu, Oheň na Potomacu, Sentimentálny pútnik, monografie Janko Alexy a slovníka Oravci v slovenskej kultúre. Zomrel 11. marca 1973 v Dolnom Kubíne.

V Pezinku sa narodil literárny vedec, prekladateľ Dušan Slobodník. V apríli 1945 ho sovietske vojská zatkli, väznený bol v zajateckom tábore v ZSSR. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no krátko pred ukončením bol zo štúdia vylúčený a pracoval v Poľnohospodárskom nákupnom podniku v Banskej Bystrici. V r. 1962 ukončil externé štúdium FF UK v Prahe. Pôsobil v SAV ako odborný, neskôr vedecký pracovník, bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV. Člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov, Európskej únie spisovateľov, umelcov a vedcov a Svetovej organizácie science fiction. V r. 1992 sa stal vo vláde Vladimíra Mečiara ministrom kultúry. Poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR i Národnej rady SR. Zomrel 13. decembra 2001 v Bratislave.

V Olaszi v Maďarsku zomrel historik, katolícky kňaz Juraj Papánek. Autor prvých slovenských dejín: Historia gentis Slavae — De regno regibusque Slavorum (Dejiny slovanského národa — O kráľovstvách a kráľoch slovanských). Narodil sa 1. apríla 1738 v Kuklove.

Na Myjave sa narodila prozaička Zuzka Zguriška, vl. m. Ľudmila Dvořáková. Povolaním učiteľka. Preslávila sa "kopaničiarskym" románom Bičianka z doliny. Ďalšie dielo: románová trilógia Metropola pod slamou, Mestečko na predaj, Zbojnícke chodníčky, poviedkové súbory Obrázky z kopaníc, Dvanásť do tucta, Ženích s mašinou, divadelná hra Mor na farme, pamäti Strminou liet a historická próza pre mládež Husitská nevesta. Z češtiny preložila Osudy dobrého vojaka Švejka. Zomrela 24. septembra 1984 v Prahe.

Na Dobrej Vode zomrel básnik Ján Hollý. Bol katolíckym farárom v Maduniciach, kde napísal takmer celé svoje pôvodné dielo. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru na Dobrej Vode, kde v júli 1843 s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka. Písal bernolákovskou slovenčinou — bernoláčtinou, ktorej význam ako literárneho jazyka dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Autor eposov s historickými námetmi: Svatopluk, Cirillo-Metodiáda, Sláv. Narodil sa 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši.

V Devínskej Novej Vsi sa narodil prozaik, básnik, dramatik a scenárista Rudolf Sloboda. Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka, začal študovať psychológiu na FF UK v Bratislave, no po prvom ročníku odišiel pracovať do ostravských baní a Vítkovických železiarní. V r. 1965-69 bol redaktorom vydavateľstva Smena, 1972-84 dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby, krátko pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. V prozaickej tvorbe zobrazoval takmer výlučne vlastné zážitky a kontext vlastného vedomia: Narcis, Britva, Uhorský rok, Šedé ruže, Hlboký mier, Hudba, Rozum, Stratený raj, Uršuľa, Rubato, Krv, Jeseň a i. Prerozprával Homérov epos Ílias a napísal básnickú zbierku: Večerná otázka vtákovi. Podľa románu Vernosť bol nakrútený úspešný film režiséra Vladimíra Kavčiaka Karline manželstvá. Na objednávku herečky Zity Furkovej napísal divadelné hry: Armagedon na Grbe a Macocha. Posmrtne vyšli zbierky poviedok: Herečky a Pamäti. Celý život prežil s psychicky chorou manželkou v Devínskej Novej Vsi, kde 6. októbra 1995 spáchal samovraždu.

V Kochanovciach sa narodil básnik slovenskej moderny a prekladateľ, evanj. farár Vladimír Roy. Bol vnukom J. M. Hurbana. Svoje prvé básne publikoval v periodikách, knižne v zbierkach: Rosou a tŕním a Keď miznú hmly. Ďalšie zbierky: Peruťou sudba máva a Cez závoj. Zbierka Zvlnený kameň ostala v rukopise. Venoval sa prekladom z angličtiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Zomrel 6. februára 1936 v Novom Smokovci.

V Terchovej sa narodil historik a právnik Adam František Kollár. V r. 1748 vstúpil do jezuitskej rehole. Stal sa kustódom dvornej knižnice vo Viedni, bol jej riaditeľom. Vplyvný poradca Márie Terézie, zúčastňoval sa na príprave reformy školstva v monarchii a organizovaní vedeckého života. Autor latinskej príležitostnej poézie, právnických materiálov, pedagogických a historických prác. Zomrel 10. júla 1783 vo

V Starom Smokovci tragicky zahynul spisovateľ Belo Kapolka. Pracoval ako chatár vo Vysokých Tatrách. Knižne debutoval zbierkou poviedok z vysokohorského prostredia Kanadské smreky. Ďalšie knihy: Strecha, Chodníky bez značiek, Mesiac nad prostredným hrotom, Chlapec a pes sa. Narodil sa 22. apríla 1935 v Hostí.