Literárny kalendár

V Martine zomrel prozaik, básnik, publicista František Hečko, manžel spisovateľky Márie Jančovej, brat prekladateľa Blahoslava Hečku. Jeden z iniciátorov povojnového socialistického realizmu v slovenskej literatúre. Bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Autor básní so sociálnymi motívmi a intímnej lyriky: Vysťahovalci, Slovanské verše, sociálnych románov z prostredia dediny: Červené víno, Drevená dedina a z obdobia 2. sv. vojny: Svätá tma. Narodil sa 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou.

Zomrel v Kvetnici Pavol Ušák Oliva, slovenský básnik katolíckej moderny a rímskokatolícky kňaz. Počas života mu vyšla jediná básnická zbierka Oblaky. Známa je taktiež nedatovaná súkromná bibliofília Čierne kvietie. Narodil sa v Kátlovciach 14. novembra 1914.

V Liptovskom Trnovci sa narodil Vladimír Petrík, literárny kritik a historik. Je dlhoročným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a zároveň redaktorom časopisov Slovenská literatúra, Kultúrny život, Slovenské pohľady. Krátko bol vedúcim literárneho oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr pracovníkom Literárneho informačného centra. Žije v Bratislave.

V Novom Meste nad Váhom zomrela poetka, autorka literatúry pre deti Ľudmila Podjavorinská, vl. m. Riznerová. Autorka básnických zbierok Z vesny života, Balady, Piesne samoty. V prózach z dedinského a malomestského života s humorom vykreslila všedné starosti i vzťahy medzi ľuďmi: V otroctve, Blud, Žena. V literatúre pre deti sa zamerala na rozvíjanie duševných schopností: Veršíky pre maličkých, Medový hrniec, Baránok boží, Zajko-bojko, Čin-čin. Narodila sa 26. apríla 1872 v Horných Bzinciach.

V Martine založili Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, na čele ktorého stál takmer tri desaťročia Ján Francisci. Zanikol až v r. 1942, keď sa zlúčil s martinskou novou tlačiarňou do firmy Neografia.

V Bratislave zomrel básnik, prozaik Ivan Krasko, vl. menom Ján Botto, pseudonym Janko Cigáň. Vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe, kde sa zapojil do činnosti spolku Detvan. Pôsobil ako chemik v Čechách, po 1. sv. vojne a vzniku ČSR bol poslancom i senátorom. Od r. 1943 žil v Piešťanoch. Jeho básnické dielo patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Zaujal už prvou básnickou zbierkou Nox et solitudo. V zbierke Verše vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva. Autor próz Naši, Svadba, Almužna a novely List mŕtvemu. V r. 1946 mu udelili titul národný umelec. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach, kde je i pochovaný.

V Trenčíne zomrel Michal Kišš, slovenský básnik a publicista. Uverejňoval spomienkové články na významné udalosti, najmä však na osobnosti slov. národného a literárneho života. Narodil sa 5. decembra 1846 v Uhrovci.

V Spěšove sa narodil Bohdan Pavlů, slovenský politik, ideológ skupiny prúdistov, literárny kritik a prekladateľ. Ako reprezentant čechoslovakizmu prispieval do zborníka Jednota československá. Zomrel v Bosne 12. mája 1938.

V Martine zomrel spisovateľ a redaktor Mikuláš Štefan Ferienčík. Bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Písal krátke prózy a spoločenské poviedky, v jeho tvorbe doznieval silný národný romantizmus štúrovcov - zbierka poviedok Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora, vydával a redigoval mesačníky Národný hlásnik a Orol. Narodil sa 1. augusta 1825 vo Zvolene.

V Banskej Bystrici sa narodil Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, slovenský prozaik a publicista. Bol lekárom, ale zaujímal sa i o geológiu a botaniku. Písal odborno-popularizačné články a vedecké štúdie, sám si ilustroval vlastné literárne diela. Písal i satirické články, humoresky a cestopisy. Do diel vkladal i vlastné príbehy, skúsenosti a vedomosti. Zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici.

V Žibritove sa narodil Martin Hranko, slovenský prozaik a autor literatúry pre deti a mládež. V literatúre pre deti je zakladateľom autorskej animovanej rozprávky, prostredníctvom ktorej sprítomnil dieťaťu zložitý proces medziľudských a spoločenských vzťahov. Zomrel 12. apríla 1940 vo Zvolene.

V Predmieri sa narodil osvietenský prozaik, satirický básnik Jozef Ignác Bajza. Bol katolíckym kňazom v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života bol kanonikom v Bratislave. Jeho najvýznamnejšie dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým slovenským románom (1784). Pokúsil sa v ňom vytvoriť spisovnú literárnu slovenčinu kombináciou západoslovenských prvkov s česko-moravskými. Ďalej napísal knihu aforizmov Slovenské dvojnásobné epigramata. Zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave, pochovaný je v Dóme sv. Martina.

Vo Vrútkach sa narodil prozaik, autor próz pre deti a mládež Ján Bodenek. Pracoval v Matici slovenskej, bol redaktorom v časopise Slniečko a riaditeľom vydavateľstva Osveta. Debutoval úspešným románom pre mládež Ivkova biela mať. Ďalšie knihy: Leto na Rovniach, Zapálené srdce, Svetlá na bublinách, Kríž profesora Hunku, Z vlčích dní a i. Autor humoristickej novely Katastrofa, ktorá bola sfilmovaná pod názvom Skalní v ofsajde. Zomrel 20. novembra 1985 v Banskej Bystrici.

V Martine zomrel Ján Francisci-Rimavský, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.Narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti.

V Doľanoch zomrel Juraj Fándly, spisovateľ, národný buditeľ, príslušník skupiny bernolákovcov, autor prvého veľkého diela v bernolákovčine, katolícky kňaz. Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej.

Zomrel Pavol Mudroň, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej. Od r. 1875 stál na čele Slovenskej národnej strany. Bol stúpencom slavianofilskej orientácie slovenskej politiky. Jeho pohreb bol nielen dôstojnou rozlúčkou, ale aj demonštráciou protivládneho postoja zúčastnených slovenských osobností. Nad hrobom prehovoril P. O. Hviezdoslav. Pavol Mudroň sa narodil 7. decembra 1835.

V meste Barton (Ohio, USA) sa narodil spisovateľ Fraňo Kráľ. Spočiatku ovplyvnený proletárskou poéziou: Čerň na palete, neskôr symbolizmom a vojnovým utrpením: Z noci do úsvitu. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska: Cesta zarúbaná, Stretnutie. Pre deti a mládež napísal autobiografickú prózu Jano a knihu Čenkovej deti. Zomrel 3. januára 1955 v Bratislave.

V Liptovskom Mikuláši sa narodil publicista a spisovateľ Daniel Okáli. Ľavicový politik, písal revolučne zameranú poéziu. Patril k davistom a vystupoval predovšetkým ako kultúrny publicista. V r. 1948 — 51 povereník vnútra, neskôr odsúdený v procese s buržoáznymi nacionalistami a väznený. V r. 1963 ho rehabilitovali, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Napísal básnickú zbierku Ozvena krvi a zápasov, monografie Burič Gejza Vámoš, Kritik Ján Igor Hamaliar, Literárna teória a kritika davistov, Konfrontácie s Michalom Považanom a literárne state a kritiky Výboje a súboje. Zomrel 23. novembra 1987 v Bratislave.

V Príbovciach sa narodila spisovateľka Hela Krčméryová, Teta Hela. Pracovala v bratislavskom rozhlase, kde mala pravidelnú reláciu Teta Hela rozpráva. Napísala knihy Rozprávky Tety Hely, Puknuté husle. Bola manželkou básnika Štefana Krčméryho. Zomrela 27. júna 1970 v Bratislave.

V Bratislave zomrel prozaik Milo Urban. Bol redaktorom v časopise Vatra, kde mu na pokračovanie vychádzal román Tiene. Neskôr pracoval v časopisoch Slovenský národ a Slovák. V r. 1938 podpísal protifašistický manifest, no v r. 1940 — 45 bol šéfredaktorom profašistického denníka Gardista. V r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol najprv oslobodený, neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. Živil sa prekladaním. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a románov z obdobia 2. sv. vojny Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. stor. Významné sú jeho rozsiahle pamäti Zelená krv. Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave.