Literárny kalendár

Vzniklo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, zamerané predovšetkým na vydávanie pôvodnej slovenskej literárnej tvorby vo všetkých žánroch, tiež prekladovej literatúry. V r. 1993 sa transformovalo na akciovú spoločnosť.

V Trnave sa narodil básnik a prekladateľ Ján Stacho, vedúci predstaviteľ tzv. trnavskej skupiny básnikov-konkretistov. Do r. 1963 bol lekárom, v r. 1964-68 pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, 1967-70 bol kultúrnym atašé v Indii, v r. 1970-73 šéfredaktor Revue svetovej literatúry. Zbierky básní: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Zážehy a Apokryfy ho zaradili medzi významných slovenských poetov. Po ťažkej autohavárii v r. 1973, ktorá ho doživotne pripútala na lôžko, sa prihlásil v r. 1978 básnickou zbierkou Z prežitého dňa. Známy je tiež ako prekladateľ z francúzštiny, španielčiny, angličtiny, poľštiny a srbochorvátčiny. Zomrel 15. júla 1995 v Bratislave.

Vo Východnej sa narodil slovenský básnik a literárny vedec Ján Brezina. V rokoch 1943-46 pracoval v Literárnovednom ústave SAV a odtiaľ odišiel pracovať do Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1952-54 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej, odkiaľ sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde zostal pracovať až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Zomrel 4. augusta 1997 v Bratislave.

V Paludzi sa narodil knihár, kníhkupec, vydavateľ, priekopník slovenského ochotníckeho divadelníctva Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. V r. 1829 založil Slovenskú požičovaciu bibliotéku, v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši založil prvé slovenské ochotnícke divadlo. Zomrel 18. mája 1874 v Liptovskom Mikuláši.

Narodil sa vo Veličnej osvietenec, pedagóg, náboženský spisovateľ a evanjelický cirkevný hodnostár Ján Seberini. Zomrel 10. 2. 1857

Zomrel v Bratislave spisovateľ Fraňo Kráľ. Spočiatku ovplyvnený proletárskou poéziou: Čerň na palete, neskôr poetizmom a symbolizmom i vojnovým utrpením: Z noci do úsvitu. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi sv. vojnami: Cesta zarúbaná, Stretnutie, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Pre deti a mládež napísal autobiografickú prózu Jano a knihu Čenkovej deti. Narodil sa 9. marca 1903 v meste Barton (Ohio, USA).

V Humennom sa narodil historik Dušan Kováč. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave históriu a ruštinu. Od r. 1968 pracovník a v r. 1990- 98 riaditeľ Historického ústavu SAV v Bratislave, od r. 1998 vedecký sekretár SAV. Zaoberá sa výskumom slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia: Muži deklarácie, Nemecko a nemecká menšina na Slovensku 1871-1945, Slovensko v Rakúsko-Uhorsku, Milan Rastislav Štefánik, Dejiny Slovenska. Autor učebníc dejepisu pre základné a stredné školy, prozaik: Prevteľovania, Medzi vlkom a hmlou a básnik: Zväčšeniny. Autor literatúry pre deti: Tajomstvá, Prvý deň prázdnin, Deväť studničiek a televíznych a rozhlasových hier.

V Gbelciach sa narodil spisovateľ a filmový scenárista Dušan Dušek. Mladosť prežíval na Záhorí a v Piešťanoch. Atmosféra oboch regiónov modifikovala charakter mnohých jeho próz. Pracoval ako redaktor v Smene, Tipe, Kamarátovi a v Slovenských pohľadoch. V súčasnosti vyučuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Zbierky poviedok: Poloha pri srdci, Kalendár, Náprstok, Milosrdný čas, Kufor na sny, Teplomer, Pešo do neba, Vták na jednej nohe. Tvorba pre deti: Najstarší zo všetkých vrabcov, Pištáčik, Pravdivý príbeh o Pačovi, Babka na rebríku, Dvere do kľúčovej dierky a iné. Filmové scenáre: Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ (oba s Dušanom Hanákom), Sojky v hlave, Vlakári a Krajinka (s Martinom Šulíkom). Píše aj rozhlasové a televízne scenáre.

Narodil sa v Levoči vydavateľ, redaktor a publicista Daniel Tállay, iniciátor vzniku a vydávateľ najstarších osvietenských slovensko-maďarsko-nemeckých novín Pressburger Zeitung. Zomrel 9.4.1816

V Bratislave zomrel básnik, prekladateľ, literárny publicista, esejista Pavol Bunčák, dlhoročný pedagóg na FF UK v Bratislave. Debutoval v r. 1941 zbierkou Neusínaj, zažni slnko. Do periódy nadrealizmu sa zaraďujú jeho zbierky S tebou a sám, Zomierať zakázané. V nasledujúcich zbierkach rozvinul svoj intelektom umocnený lyrizmus: Pierkom holubice, Prostá reč, Je to pravda, je to sen, Hrdá samota, Útek a návrat, Spáč s kvetinou, Klopanie na okná a i. Okrem toho sa venoval prozaicko-esejistickej tvorbe: Hriešna mladosť. V r. 1967-69 pôsobil na francúzskej univerzite v Štrasburgu. Významná je i jeho prekladateľská činnosť z francúzskej, ruskej a poľskej literatúry. Narodil sa 4. marca 1915 v Skalici.

Narodil sa v Zemianskom Podhradí autor literatúry faktu a prekladateľ Ivan Machala. Knižne debutoval ako spoluautor so svojím bratom Drahoslavom dielom Reportér Hemingway. Napísal knihu o holandskom maliarovi V. van Goghovi, o prvom slovenskom biografovi, spolurodákovi Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi (Sedem dní), či biografickú prózu o ruskom básnikovi 20. storočia Konstantinovi Paustovskom. Je aj autorom lexikografického diela Krátky slovník nárečia slovenského zemiansko-podhradského.

Narodil sa v Paludzi evanjelický farár, básnik a učiteľ Ján Čajak. Zomrel 4.2.1867

V Krupine sa narodila prozaička, redaktorka, publicistka Elena Maróthy-Šoltésová. Dcéra básnika Daniela Maróthyho, významná predstaviteľka slovenského literárneho realizmu, vedúca osobnosť slovenského ženského hnutia, redaktorka,, v r. 1894-1927 predsedníčka Živeny. Jej tvorba bola ovplyvnená smrťou oboch detí, malej dcérky a dospelého syna. Začínala v Slovenských pohľadoch uverejnenými črtami: Na dedine a Prípravy na svadbu, neskôr napísala črtu Umierajúce dieťa a novelu V čiernickej škole. Prekvapujúci dvojzväzkový román Proti prúdu je vybudovaný v duchu "ideálneho realizmu", vrcholným dielom však ostali zápisky Moje deti, v ktorých vznešene podala svoj tragický údel. Zomrela 11. februára 1939 v Martine.

V Ludaniciach sa narodila spisovateľka pre deti a mládež Helena Križanová-Brindzová. V r. 1951-53 bola vedúcou rektorkou časopisu Zornička, v r. 1953-55 dramaturgička detského vysielania v bratislavskom rozhlase. Autorka kníh: Modlitba za šťastie, Kocúr lekárom a iné rozprávky, Poštárik, Poštárik sa vráti, Dušan, Šťastnú cestu, Dušan!. Preložila Puškinovho Koníčka hrbáčika a Bohatierske rozprávky. Zomrela 1. augusta 1990 v Bratislave.

V Ladciach sa narodil básnik Pavel Koyš. Vyštudoval Vysokú školu politickú pri Ústrednom výbore KSČ v Prahe, pracoval ako politický funkcionár a redaktor v denníku i vydavateľstve Smena. Od r. 1971 bol námestníkom ministra kultúry a v r. 1988-89 ministrom kultúry SSR. Debutoval politicky angažovanou zbierkou básní Hviezdy na zemi. Tento postoj občana - komunistu zostal v jeho poézii nadlho prítomný: Popri tejto tematike však mala jeho poézia i ďalší rozmer - tému lásky: Čakám ťa, láska, Ukrutná vernosť. Vzájomné prepojenie týchto tém je v zbierkach: Koľko krokov je k úsmevu, Načo je človeku dom, Vyznanie lásky. Neskoršie zbierky: Moralizmy, Plač za láskou. Zomrel 22. júla 1993 v Bratislave.

V Bratislave zomrel spisovateľ, publicista a finančný úradník Elo Šándor. Jeho najznámejšie dielo, trojzväzkový humoristický román: Sváko Ragan z Brezovej, bolo sfilmované. Ďalšie diela: Od Laborca, Hornádu, od Váhu i od Dunaja, Figliari, Rozmarné historky, Byrokrati, Pozor na mužov. Počas 2. svetovej vojny spravodajca čs. vlády v Londýne. V r. 1945-52 riaditeľ Investičnej banky v Bratislave. Bol známy ako slavianofil a rusofil, propagátor ruštiny, dlhoročný funkcionár Spoločnosti pre kultúrne a hospodárske styky so ZSSR, Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu na Slovensku a čestný predseda ZČSSP. Viaceré jeho práce boli inšpirované návštevami ZSSR: Moje dojmy z ciest po SSSR, Bratislava - Moskva. Činný v Spolku slovenských spisovateľov i Matici slovenskej. Narodil sa 8. marca 1896 vo Vrbovom.

V Chrudimi v Čechách sa narodil slovenský dramatik a divadelný kritik Peter Zvon, vl. menom Vladimír Sýkora. Pochádzal z rodiny českého úradníka, ktorý pôsobil na Slovensku. Právo študoval v Prahe a Bratislave, kde pracoval ako bankový úradník. Autor veršovanej drámy Tanec nad plačom, v ktorej konfrontuje feudálnu a súvekú spoločnosť a ukazuje, že pokrok je len zdanlivý. Hra bola v r. 1942 ocenená 1. cenou v súbehu vydavateľstva Tranoscius. V Slovenskom národnom divadle bola premiérovaná v r. 1943 pod réžiou Jána Jamnického. Bola tiež uvedená v televízii a ako námet opery si ju vybral Bartolomej Urbanec. Ďalej napísal Peter Zvon tragikomickú hru Vzdialená zem a bol tiež významným divadelným kritikom. Zomrel na týfus 18. októbra 1942 v Bratislave.

Zomrel Gustáv Reuss, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky. Bol i nasledovníkom svojho otca, Samuela Reussa, v zberaní ľudových rozprávok. Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu astronómie. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Originál bol písaný v gemerskom nárečí, lebo Reuss nikdy neprijal Štúrom navrhovanú slovenčinu. Azda aj preto tak dlho dýchal len archívny prach. Gustáv Reuss sa narodil vo Veľkej Revúcej 4. januára 1818

V Modre po nešťastnom zranení na poľovačke zomrel národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, novinár a politik Ľudovít Štúr. Bol zapisovateľom, neskôr tajomníkom a podpredsedom Společnosti česko-slovanskej. V r. 1837 sa stal námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Po zákaze Společnosti prednášal na Ústave reči a literatúry československej. Po štúdiu na univerzite v Halle pokračoval v pedagogickej práci, pričom sa venoval úvahám o politickom poslaní slovanstva a obranám pred zvyšujúcimi sa útokmi maďarského nacionalizmu. S M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Túto potrebu Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a kodifikoval ju prácou Náuka reči slovenskej. Ako veľký nepriateľ Uhorska bol zbavený funkcie na ústave a vyučoval ilegálne. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, ktorými sa pokúsil o priamy vstup do politického života. V Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy. Zúčastnil sa na koncipovaní Žiadostí slovenského národa (1848), pre zatykač však musel zo Slovenska utiecť. Na Slovanskom zjazde v Prahe neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu. V revolúcii sa pripojil na stranu cisárskej Viedne, zúčastnil sa slovenského povstania 1848-49. Po revolúcii sa stiahol do ústrania a presťahoval sa do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci.

Zomrel Karol Štúr, slovenský básnik, kňaz, učiteľ. Zomrel ako 40-ročný, ostala po ňom vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít Štúr. Karol Štúr bol autorom básní, ľudovýchovných próz, prekladal i z gréčtiny, najmä diela Platóna a Aristofana. O jeho živote a diele píše Jozef M. Hurban v článku Karol Štúr. Nástin jeho života a ducha. Karol Štúr sa narodil v Trenčíne 25. marca 1811.