Literárny kalendár

V Skalici zomrel tlačiar Jozef Škarnicel, najvýznamnejší slovenský tlačiar v 40. až 70. rokoch 19. stor. Viedol tlačiareň v Skalici, kde tlačil náboženské, politické, náučné, hospodárske, osvetové a historické práce, tiež literárne diela slovenských autorov a 21 časopisov, napr. Slovenské pohľady, Cyrill a Metod, Obzor, Sokol, Letopis MS, almanachy Nitra, Napred, Domovú pokladnicu. Narodil sa 12. augusta 1804 v Skalici.

V Revúcej sa narodil evanj. kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník Samuel Ormis. Zakladal svojpomocné, vzdelávacie spolky, organizoval slovenské školstvo. Zomrel 18. októbra 1875 v Revúcej.

V Liptovskom Mikuláši sa narodil básnik IVAN LAUČÍK. Povolaním učiteľ, spolu s básnikmi Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom patril do známej básnickej skupiny Osamelí bežci, ktorá sa v r. 1963 sformovala v mesačníku Mladá tvorba. Debutoval básňami uverejnenými v Mladej tvorbe a knižnou prvotinou Pohyblivý v pohyblivom. Ďalšie zbierky: Sme príbuzní na začiatku, Na prahu počuteľnosti, Vzdušnou čiarou. V r. 1990 bol poslancom za Verejnosť proti násiliu, neskôr riaditeľ okresnej školskej správy a učiteľ na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 12. mája 2004.

V Dolnom Kubíne sa narodil katolícky kňaz, jazykovedec Andrej Radlinský. Bol redaktorom v Slovenských novinách a tiež v periodikách Cyrill a Method, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Slovesnosť. Významne sa podieľal na uzatvorení dohody o spisovnej slovenčine. Zomrel 26. apríla 1879 v Kútoch.

V Bratislave zomrel hudobný skladateľ, divadelný režisér a humorista Jaroslav Filip. Vyštudoval filmovú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Nahral tri vlastné albumy: Meditation for Piano, Cez okno a Ten čo hrával s Dežom. Spolupracoval s Dežom Ursínym na jeho desiatich platniach, napr.: Modrý vrch, Na ceste domov a tiež na muzikáli Sneh sa smial až padal. Jeho hudba zaznela v mnohých filmoch a v divadlách. Hudobne sa podieľal na tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského a tiež Richarda Müllera. Ako divadelník pôsobil v Divadle pre deti a mládež v Trnave, Prešovskom divadle, v Štúdiu S. Bol humoristom vo viacerých programoch v Rádiu Twist, v STV a TV Markíza. Hral vo filme Petra Solana O sláve a tráve, v snímke Michala Ruttkaya Iba deň, v úlohe Alberta sa predstavil v rovnomennom televíznom filme Františka Vláčila. Narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach.

V Bratislave zomrel básnik a prozaik Andrej Plávka. Potom ako neukončil právnické štúdiá v Prahe, pracoval ako úradník v YMCA, bol pracovníkom Zboru povereníkov a neskôr pôsobil vo vydavateľstve Tatran a vo Zväze slovenských spisovateľov. Jeho tvorba bola ovplyvnená socialistickým realizmom, modernizmom a regionalizmom. Debutoval zbierkou: Z noci a rána. Ďalšie zbierky: Liptovská píšťala, Domovina moja. Autor skladieb venovaných Slovenskému národnému povstaniu: Ohne na horách, Neumrel na koni, osobnej lyriky, krátkych próz, románu Obrátenie Pavla a memoárovej literatúry. Narodil sa 18. novembra 1907 v Liptovskej Sielnici.

V Bratislave zomrela prozaička, spisovateľka pre deti a mládež Klára Jarunková. Pôvodne učiteľka, neskôr úradníčka, mnoho rokov pôsobila v humoristickom časopise Roháč. Debutovala prózou pre deti Hrdinský zápisník. Román Jediná je jej najúspešnejšou prózou. Ďalšie knihy pre mládež: Brat mlčanlivého vlka, Pomstiteľ, Tulák, Tiché búrky, Nízka oblačnosť. Pre najmladšie deti napísala príbehy zo súčasnosti O psovi, ktorý mal chlapca, O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, O Tomášovi, ktorý sa bál tmy. Autorka cestopisov Pár krokov po Brazílii, Obrázky z ostrova, Stretnutie s nezvestným, románu z obdobia SNP Čierny slnovrat a mnohých ďalších próz. Narodila sa 28. apríla 1922 v Červenej Skale.

V Bratislave zomrel spisovateľ Ferdinand Gabaj. Jeho prózy inklinujú k lyrike a sentimentalite: Katka a Kata, Maturantka Eva, Otec Timotej, Eva. Autor kníh pre deti a mládež: Guľka a Jamka, Cirkus Hopsasa, Prváci, Moji piataci. Prekladal detskú literatúru z maďarčiny a poľštiny. Narodil sa 17. decembra 1908 v Liptovskej Porúbke.

V Malackách sa narodil prozaik Ľudo Zúbek . Bol bankovým úradníkom, neskôr pôsobil na literárnom oddelení rozhlasu a vo vydavateľstve Tatran. Autor historických životopisných próz, literatúry faktu a rozhlasových hier. Dielo: V službách Mateja Hrebendu, Doktor Jesenius, Skrytý prameň, Jar Adely Ostrolúckej, Rytieri bez meča, Ríša Svätoplukova. Zomrel 23. júna 1969 v Bratislave.

V Lukovištiach sa narodil básnik, prozaik Ivan Krasko, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej moderny. Vl. menom Ján Botto, pseudonym Janko Cigáň. Vyštudoval chemické inžinierstvo na ČVŠT v Prahe, kde bol členom spolku Detvan. Pôsobil ako chemik v Čechách, po 1. sv. vojne a vzniku ČSR bol poslancom i senátorom. Od r. 1943 žil v Piešťanoch. Zaujal už svojou prvou básnickou zbierkou: Nox et solitudo. Jeho filozofické verše i intímna lyrika vyvrcholili v zbierke: Verše, v ktorej vyjadril pocity ľudskej osamelosti, vyhnanstva, ale aj vieru v príchod národnej slobody. Autor próz: Naši, Svadba, Almužna a novely: List mŕtvemu. Prekladal z tvorby rumunského básnika M. Eminesca a z nemeckej literatúry. Zomrel 3. marca 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach.

V meste Luján v Argentíne zomrel prozaik, autor literatúry pre deti a mládež Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Pôvodne učiteľ, neskôr pôsobil v Matici slovenskej. Počas SNP bol zatknutý, po vojne emigroval a zvyšok života prežil v Argentíne, kde sa aktívne zapájal do života slovenskej emigrácie. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Podieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. Ďalšie romány Pisár Gráč, Andreas Búr Majster a Svet na Trasovisku. Tvorba pre deti: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik a i. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene.

V Brezovej pod Bradlom zomrel národný a kultúrny pracovník Samuel Jurkovič, učiteľ, organizátor ochotníckeho divadelníctva, družstevníctva, národný buditeľ. Zostavil učebnice, napr. Prírodopis pre školy, Dejepis cirkevný, písal poéziu, napr.: zbierku Zvestoň, čili Orel Nitranské Tatry navštevující, prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru a Cirkevných listov. Spolu s J. M. Hurbanom založil Slovenské národné divadlo nitranské v Sobotišti. Založil svojpomocné družstvo - Gazdovský spolok v Sobotišti, prvé úverové družstvo v Európe. Jeho dcéra Anna, ochotnícka herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana. Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej pod Bradlom.

V Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Ján Stacho, vedúci predstaviteľ tzv. trnavskej skupiny básnikov-konkretistov. Bol lekárom, neskôr pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Zbierky básní: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Zážehy a Apokryfy ho zaradili medzi významných slovenských poetov. Po ťažkej autohavárii v r. 1973, ktorá ho pripútala na lôžko, sa prihlásil v r. 1978 básnickou zbierkou Z prežitého dňa. Tiež prekladal z francúzštiny, španielčiny, angličtiny, poľštiny a srbochorvátčiny. Narodil sa 1. januára 1936 v Trnave.

V Haliči sa narodila prozaička Hana Ponická, predstaviteľka slovenského disentu. Žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry ako dopisovateľ ČTK. Neskôr bola redaktorkou Smeny na nedeľu, po auguste 1968 však musela z tohto miesta odísť. V r. 1988 ju súdili za snahu uctiť si obete 21. augusta 1968. Dielo: Ábelovský dom, Prísť, odísť, Bosými nohami, Lukavické zápisky, pre deti: Slávikove husličky, O Štoplíkovi, Halúzky. Prekladala z taliančiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Podľa jej scenára bol nakrútený film Zlatá réva.

V Brezne zomrel evanj. farár, dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry Ján Chalupka, významný satirik v období národného obrodenia. Po štúdiách v Jene učil v Ožďanoch a v Kežmarku. Od r. 1824 bol farárom v Brezne. V r. 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali menej úspešné veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej.

V Bratislave zomrela poetka Maša Haľamová. Niekoľko rokov žila v Tatrách na Štrbskom Plese, neskôr pracovala v martinskej Osvete a Mladých letách v Bratislave. Dielo: Dar, Červený mak, Smrť tvoju žijem, pre deti: Petrišorka, Hodinky a i. Prekladala z ruštiny, češtiny a lužickej srbštiny. Narodila sa 28. augusta 1908 v Blatnici.

V Trnave sa narodil básnik a politik Miroslav Válek, výrazná osobnosť modernej slovenskej poézie. Pracoval ako redaktor, bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Po r. 1968 sa stal poslancom a pôsobil vo vysokých funkciách v komunistickej strane. Bol ministrom kultúry. Zbierky básní: Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži, Z vody, Slovo. Pre deti: Kúzla pod stolom, Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov a i. Prekladal francúzsku, ruskú a poľskú poéziu. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

V Belehrade zomrel slovenský historik a lekár Ján Šafárik. Pôsobil najmä v Novom Sade a Belehrade, skúmal najstaršie dejiny juhoslovanských národov. Synovec spisovateľa P. J. Šafárika. Narodil sa 14. novembra 1814 v Kiskőrös.

Vo Vrútkach sa narodila prozaička a autorka literatúry pre mládež Hana Zelinová. Bola redaktorkou v košickom vydavateľstve Svojeť a v detskom časopise Zornička v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Zrkadlový most. Napísala trojgeneračný román Prístav pokoja, romány Anjelská zem, Diablov čardáš, historickú trilógiu turčianskej rodiny Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy a trilógiu o liptovských garbiaroch Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa. Tvorba pre deti: Do videnia, Zuzanka, Jakubko a i. Autorka viacerých rozhlasových a divadelných hier. Zomrela 16. marca 2004 v Bratislave. Pochovaná je vo Vrútkach.

V Radošinej sa narodil divadelník Stanislav Štepka. Zakladateľ, dramatik, herec a režisér Radošinského naivného divadla (RND) a tvorca jeho osobitej poetiky. Pre RND napísal väčšinu hier: Jááánošííík, Človečina, Hrob lásky, Kúpeľná sezóna, Čierna ovca, Ženské oddelenie, Hotel Európa, Slovenské tango, Nevesta predaná Kubovi, Na jeden dotyk, Ako som vstúpil do seba, Ako sme sa hľadali, Generál, Vygumuj a napíš, Hra o láske, Desatoro a mnohých ďalších. Písal tiež hry pre Divadlo pre deti a mládež v Trnave, v 80. rokoch mal humoristickú reláciu v Slovenskom rozhlase. Autor textov piesní, filmových a televíznych scenárov.