Literárny kalendár

V Martine vznikla Slovenská národná knižnica (SNK). (TASR)

Narodil sa v Bardejove gréckokatolícky kňaz, básnik a redaktor EMIL KORBA. Vydal zbierku poézie Z Prahy a domova a výber z básnickej tvorby Spev ruží. Od roku 1970 bol šéfredaktorom gréckokatolíckej tlače v Spolku svätého Vojtecha (SSV). Pôsobil aj ako šéfredaktor Katolíckych novín (1976-1978). Zomrel 27.10.1978. (TASR)

V Krompachoch sa narodil dramatik a prozaik JÚLIUS BARČ-IVAN. Študoval právo na UK v Prahe, neskôr na evanj. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Niekoľko rokov bol kňazom na východnom Slovensku, v Martine pracoval v Slovenskej národnej knižnici a Matici slovenskej. V dielach sa venoval etickým témam. Autor drám: Diktátor, Mastný hrniec, Matka, Neznámy, Dvaja. Próza: Železné ruky, Husličky z javora, Úsmev bolesti. Zomrel 25. decembra 1953 v Martine.

Narodil sa v Bratislave tlačiar a nakladateľ ĽUDOVÍT LANDERER. Zomrel 1.2.1854. (TASR)

Narodil sa v Radvani (dnes súčasť Banskej Bystrice) evanjelický kňaz, básnik, prozaik, redaktor a prekladateľ MARTIN BRAXATORIS-SLÁDKOVIČOV (vlastným menom Martin Miloš Braxatoris). Syn Andreja Braxatorisa-Sládkoviča. Zomrel 26.8.1934. (TASR)

V Martine sa narodila prekladateľka ZORA JESENSKÁ, výrazná osobnosť moderného slovenského prekladateľstva. V Martine pôsobila v spolku a časopise Živena. Neskôr viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave. Po r. 1968 sa venovala literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli knižne: Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej, nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Zomrela 21. decembra 1972 v Bratislave, pochovaná je v Martine.

Pri vajnorskom letisku sa zrútilo lietadlo, ktoré viezlo generála MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA, generála francúzskej armády, jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa v národne uvedomelej rodine ev. farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r. 1912 získal francúzske občianstvo. V r. 1914-18 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal, spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom, hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného čs. štátu. Od októbra 1918 bol prvým čs. ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej čs. vlády. Tragická smrť posádky talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, generála M. R. Štefánika, pilota G. Aggiustiho, poručíka G. Mancinelliho-Scottiho a seržanta N. Merliniho i okolnosti havárie ostali dosiaľ nevyjasnené. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách.

V Martine zomrel spisovateľ VILIAM PAULINY-TÓTH, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Venoval sa literárnej a kultúrnoosvetovej práci, vydával humoristický časopis Černokňažník a časopisy Sokol a Letopis Matice slovenskej. Autor alegorickej veršovanej drámy Ľudská komédia, historickej novely Trenčiansky Matúš, básní s vlasteneckým obsahom. Prekladal z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Narodil sa 3. júna 1826 v Senici.

V Bratislave zomrel literárny historik a kritik Milan Pišút, profesor dejín slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave. Účastník SNP, v r. 1945-48 poslanec Demokratickej strany. Profesionálne sa venoval slovenskému národnému obrodeniu a literárnemu romantizmu. Skúmal dielo Janka Kráľa a ďalších štúrovcov: Dráma sveta, Počiatky básnickej školy Štúrovej, Romantický čin v literatúre, Romantizmus v slovenskej literatúre, Roky a diela a i. Narodil sa 16. februára 1908 v Liptovskom Mikuláši.

V Bratislave zomrel prozaik Dominik Tatarka, významný predstaviteľ slovenskej literatúry a kultúry 20. stor. Absolvoval štúdium francúzštiny na Univerzite Karlovej v Prahe a krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine. Zúčastnil sa v SNP, vstúpil do KSČ a po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde. Rozpoznal podstatu komunistickej totality, o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru Démon súhlasu. V roku 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol neskôr perzekvovaný. Vystúpil z KSČ, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo do smrti. Napriek vypočúvaniu Štátnou bezpečnosťou mal úzke vzťahy s českým disidentským hnutím, publikoval v samizdatoch, bol signatárom Charty 77. Autor novely Panna zázračnica, románov Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola zošrotovaná. Napísal novely Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu Písačky a knihu Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí. Narodil sa 14. marca 1913 v Drienovom.

V Liptovskom Mikuláši prijali Žiadosti slovenského národa (Mikulášske žiadosti), základný národnorevolučný program Slovákov v revolúcii 1848-49. Bol sformulovaný v 14 bodoch a adresovaný uhorskej vláde a uhorskému snemu v Pešti. Na ich hlavných iniciátorov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vydala vláda zatykač.

Zomrel básnik a esejista IVAN LAUČÍK. Povolaním učiteľ, spolu s básnikmi Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom patril do známej básnickej skupiny Osamelí bežci, ktorá sa v r. 1963 sformovala v mesačníku Mladá tvorba. Debutoval básňami uverejnenými v Mladej tvorbe a knižnou prvotinou Pohyblivý v pohyblivom. Ďalšie zbierky: Sme príbuzní na začiatku, Na prahu počuteľnosti, Vzdušnou čiarou. V r. 1990 bol poslancom za Verejnosť proti násiliu, neskôr riaditeľ okresnej školskej správy a učiteľ na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Narodil sa 4. júla 1944 v Liptovskom Mikuláši.

V Prahe sa narodil slovenský spisovateľ, historik Pavel Dvořák. Autor literatúry faktu, zaslúžil sa o popularizáciu slovenských dejín. Zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Rak v Budmericiach. Napísal 4-zväzkový cyklus Odkryté dejiny – Dávnoveké Slovensko, Staré Slovensko, Praveká Bratislava a Prví ľudia v Československu, ďalej diela: Podivný barón, Kto zabil Viliama Žingora, Zlatá kniha Bratislavy, Krvavá grófka. Pre televíziu vytvoril cykly: Múzeum života, Stopy dávnej minulosti.

V Seredi sa narodil spisovateľ Ján Navrátil, autor literatúry pre deti a mládež. Pôvodne učiteľ. Debutoval veršami V záhradke a pred záhradkou. Ďalšie zbierky: Cestovanie s orangutanom, Diskotéka L., Z hliny a rosy. Napísal rozprávky Uzlík a nitka, Kráľ s gitarou, poviedky a novely Plachetnica nonsens, Lampáš malého plavčíka, Kto vidí na dno, Guľatá kocka, Klub Lucia a i.

V Kobeliarove sa narodil spisovateľ a tvorca vedeckých základov slavistiky Pavol Jozef Šafárik. Študoval v Jene, bol profesorom v Novom Sade i v Prahe. Diela: Tatranská múza s lýrou slovanskou, Promluvení k Slovanům, Dějiny slovanské řeči a literatury, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a i. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach. Zomrel 26. júna 1861 v Prahe.

Konal sa prvý ročník Hviezdoslavovho Kubína - súťaže v umeleckom prednese stredoškolskej mládeže. Od r. 1962 je to najvyššia prehliadka umeleckého prednesu neprofesionálov v kategóriách poézia, próza a divadelná poézia. Jej účastníkmi boli napr.: Július Satinský, Soňa Valentová, Milan Lasica, Soňa Müllerová a ďalší.

V Myjave sa narodil maliar, karikaturista, spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa venoval tiež organizácii výtvarného života. Bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, Tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, časopisov Roháč a Výtvarný život. Bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy, Bohém hľadá vlasť. Jeho synom bol spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár zomrel 15. januára 1976 v Bratislave.

V Bratislave zomrel prozaik, esejista, publicista Dobroslav Chrobák. Bol elektrotechnickým inžinierom a celý život pracoval v rozhlase. Na SVŠT prednášal elektroakustiku. Písať začal na strednej škole a jeho knižným debutom bola novela Kamarát Jašek. Najznámejší román: Drak sa vracia je základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Venoval sa publicistike. Autor úvah o umení, Rukoväte dejín slovenskej literatúry a i. Narodil sa 16. februára 1907 v Hybiach, kde je i pochovaný.

Vo Vrbovciach sa narodil romantický spisovateľ, evanj. kňaz Pavel Beblavý. Pôsobil vo Vrbovciach, v Jasenovej a v Sobotišti. Svoje vlastenecké básne uverejňoval v časopisoch, výraznejšie sa presadil povesťami: Dedič Muráňa, Jánošík, Vrbovčanské povesti. Zomrel 18. mája 1910 v Sobotišti.

V Jasenovej sa narodil spisovateľ, lekár MARTIN KUKUČÍN, vl. m. Matej Bencúr. Priekopník literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pôvodne učiteľ, po vyštudovaní medicíny v Prahe lekár v Selciach na ostrove Brač v Chorvátsku. Oženil sa s Pericou Didoličovou, s ktorou neskôr žil v Chile. V r. 1922 sa vrátili do Chorvátska. Autor poviedok s dedinskými motívmi: Na jarmok, Hajtman, Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Na obecnom salaši, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále a zo študentského prostredia: Mladé letá. Z prostredia Dalmácie je román Dom v stráni, osudy chorvátskych vysťahovalcov v Chile zachytil v románovej kronike Mať volá. Ďalšie diela: Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor. Zomrel 21. mája 1928 v nemocnici v Lipiku v Chorvátsku.