Literárny kalendár

V Bratislave vzniklo Nakladateľstvo Smena, zamerané na vydávanie literatúry pre deti a mládež.

V Martine zomrel Andrej Černiansky, redaktor Pešťbudínskych vedomostí, publicista, organizátor kultúrneho života, spoluzakladateľ Slovenského spevokolu v Martine, v ktorom účinkoval i ako herec. Básnické prvotiny uverejnil v zborníku banskobystrického seminára Jarnie kvety. V humoristickej tvorbe vynikol ako improvizátor a kritik spoločenských pomerov. Narodil sa v Rajci 12. októbra 1841.

V Budapešti zomrel tlačiar a nakladateľ Ľudovít Landerer, posledný príslušník landererovskej tlačiarenskej rodiny, ktorá v druhej polovici 18. stor. patrila medzi najvýznamnejších tlačiarov v Bratislave. Od r. 1764 sa tu tlačili veľmi úspešné Pressburger Zeitung. Narodil sa 1. mája 1800 v Bratislave.

V Trnovci sa narodil Juraj Kello-Petruškin, učiteľ, kňaz, básnik a kultúrno-osvetový pracovník. Pôsobil aj v Liptovskom Mikuláši a neskôr v Bardejove až do svojej smrti 3. 1. 1898. Väčšina jeho básní vyšla až posmrtne. Uverejnil ich stredoškolský profesor O. Kostolný v monografii Poštúrovský básnik Petruškin (1945).

V Španej Doline sa narodil jazykovedec Jozef Mistrík. Začínal v Štátnom stenografickom ústave v Bratislave, neskôr pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. V r. 1965 — 93 vyučoval na Katedre slovenského jazyka FF UK, pričom v r. 1989 — 90 bol jej vedúcim. V r. 1993 odišiel na Katedru sluchovo postihnutých Pedagogickej fakulty UK, kde sa venoval otázkam mimoverbálnej komunikácie. Ako profesor hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách. Vo svojej vedeckej práci sa venoval predovšetkým výskumu súčasného slovenského jazyka - lexikológii, morfológii, syntaxi, štylistike a všeobecnej jazykovede. Zaslúžil sa o rozvoj slovenskej štylistiky a lexikológie hlavne vďaka používaniu matematických a štatistických metód, o výskum gramatickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny a o rozvoj slovakistiky. Napísal niekoľko desiatok kníh a vysokoškolských učebníc: Slovenská štylistika, Slovosled a vetosled v slovenčine, Slovenčina pre každého, Frekvencia slov v slovenčine, Retrográdny slovník, Rétorika, Grafológia a mnohé ďalšie. Je aj spoluautorom Frekvenčného slovníka posunkovej reči. Bol tajomníkom a prvým podpredsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV a aj predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Dvadsať rokov bol riaditeľom letného seminára slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Zaujímal sa tiež o grafológiu. Určité obdobie pracoval ako súdny znalec písma. Zomrel 14. júla 2000 v Bratislave.

Vo Vyšnom Kubíne sa narodil básnik, dramatik, prekladateľ, právnik Pavol Országh Hviezdoslav, jeden z najväčších slovenských básnikov. Študoval na Gymnáziu v Miškolci (Maďarsko) a Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. Bol advokátskym pomocníkom v Dolnom Kubíne, Martine, Senici a Námestove, kde pôsobil 20 rokov ako samostatný advokát. V r. 1899 sa vrátil do Dolného Kubína, tu žil až do svojej smrti. Jeho básnickou prvotinou boli na gymnáziu v Kežmarku napísané Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Najvýznamnejšie lyrické diela: Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky jarou, Prechádzky letom, Stezky, Dozvuky, Krvavé sonety, epické básne a skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, dráma: Herodes a Herodias. Venoval sa prekladom diel svetových autorov: Shakespeare, Mickiewicz, Lermontov, Goethe, Schiller, Petőfi a i. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

V Mníchove zomrel právnik Ján Ladislav Kalina, pôvodne Ladislav Schwarz. Humorista, scenárista a filmový teoretik. Bol umeleckým šéfom Slovenského filmu v Bratislave, dramaturgom v Tatrarevue. Učil na VŠMU v Bratislave, bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie. Autor satirických scénok, kníh: Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip a i., autobiografie: Obzri sa s úsmevom a Zavinili to židia a bicyklisti — Autografománia. V r. 1972 ho odsúdili na dva roky väzenia, v r. 1978 emigroval do NSR. Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach.

V Báčskom Petrovci sa narodil Ján Kvačala, slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik, evanjelický kňaz. Kvačala bol uznávaným odborníkom v oblasti histórie pedagogiky a naslovovzatým znalcom dejín európskej reformácie. Bol skutočným Európanom. Písal a hovoril viacerými jazykmi. Publikoval veľa, najmä však v zahraničí. Na Slovensku bol známy najmä v evanjelickom prostredí, ale je pravdou, že v podstate ostal do smrti nedocenený. Zomrel 9. júna 1934 vo Viedni.

V Tisovci sa narodil Bohuš Nosák-Nezabudov, básnik, prozaik, prekladateľ, publicista, pozoruhodný príslušník štúrovskej generácie, zapálený organizátor kultúrno-vzdelávacej, národnovýchovnej a literárnej činnosti a aktívny účastník slovenského národného hnutia. Zomrel v Sabinove v roku 1877.

V Záborí sa narodil historik, básnik, prozaik a dramatik Jonáš Záborský, evanjelický kňaz. Konvertoval ku katolicizmu. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program. Autor básnických skladieb: Žehry, satirických próz: Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, didaktických humoresiek: Dva dni v Chujave, historických poviedok: Blud, Svätoplukova zrada a drám: Lžedimitrijády. Najviac sa presadila jeho veselohra Najdúch. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.

V Novom Meste nad Váhom sa narodil Ján Hrušovský, slovenský novinár, prozaik a esejista. Svoju literárnu kariéru začínal publikovaním fejtónov, poviedok a žánrových obrázkoch v rôznych periodikách. Písal poviedky, romány, prozaické diela s autobiografickými prvkami, ale tiež kratšie prozaické útvary. Vo svojich dielach sa vracia k obom svetovým vojnám a potreby vyrovnať sa s ich následkami tak po psychickej, ako i morálnej a citovej stránke. Venoval sa i dobrodružným, no hlavne historickým románom, v ktorých sa vracal k známym osobnostiam, viažucim sa svojou činnosťou či životom k Slovensku, a tieto diela vydával najprv na pokračovanie v rôznych časopisoch, kým vyšli aj knižne ako ucelené diela. Zomrel 7. marca 1975 v Bratislave.

V Liptovskom Jáne zomrel Janko Čajak (pseudonym Lohinský), básnik štúrovskej generácie, otec prozaika Jána Čajaka a starý otec prozaika Jána Čajaka ml. Pre jeho diela je typický smútok, beznádej a sklamanie, ktoré charakterizovalo porevolučnú literatúru. Vo svojej tvorbe využíval ľudovú slovesnosť a reflexívne piesne. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval svoje diela až v 60. rokoch v almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry alebo v Sokole, ktorý v tom čase redigoval Pavol Dobšinský. Viacero jeho diel vyšlo až posmrtne v Orle, Národnom hlásniku a Tatrane. Knižne vydal jeho básne Pavol Dobšinský. Janko Čajak sa narodil 1. januára 1830 v Paludzi.

V Novom Smokovci zomrel básnik slovenskej moderny a prekladateľ, evanj. farár Vladimír Roy. Bol vnukom J. M. Hurbana. Svoje prvé básne publikoval v periodikách, knižne v zbierkach: Rosou a tŕním a Keď miznú hmly. Ďalšie zbierky: Peruťou sudba máva a Cez závoj. Zbierka Zvlnený kameň ostala v rukopise. Venoval sa prekladom z angličtiny, francúzštiny, maďarčiny a nemčiny. Narodil sa 17. apríla 1885 v Kochanovciach.

V Banskej Bystrici zomrel Ľudovít Bohdan Grossmann, učiteľ, publicista, autor prvého životopisu Andreja Sládkoviča. Narodil sa v Pukanci 15. apríla 1818.

V Lednických Rovniach sa narodil Karol Rosenbaum, literárny kritik, vedec, historik. Zomrel 5. marca 2001 v Stupave.

V Senici zomrel Daniel Dubravius, evanjelický farár, superintendent, básnik, spolupracovník na príprave Krmanovej Agendy. Narodil sa v Žiline 15. októbra 1595.

V Budmericiach sa narodil spisovateľ, grafik, redaktor, popredná osobnosť slovenského nadrealizmu Rudolf Fabry. Jeho debut Uťaté ruky sa pokladá za signálnu zbierku nadrealizmu na Slovensku, ktorý sa v tridsiatych rokoch rozvinul do silného generačno-poetického hnutia. Ďalšie básnické zbierky: Vodné hodiny, hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Kytice tomuto životu a i. Autor próz s vojnovou tematikou, reportáží a cestopisov: Salam alejkum — Rozprávanie o starom a novom Egypte. Tvoril koláže a venoval sa knižnej grafike. Stál pri konštituovaní týždenníkov Nedeľa, Život a dvojtýždenníka Film a divadlo. Zomrel 11. februára 1982 v Bratislave.

V Jelšavskej Teplici sa narodil slovenský básnik, prozaik a historik Samuel Tomášik. Jeho verše sa stali národnými piesňami: Hej pod Kriváňom, Hej, Slované (Hej, Slováci), Ja som bača veľmi starý. Autor poézie: Básně a písně, historických próz s romantickými prvkami: Vešelínov odboj, Vešelínovo dobytie Muráňa, Malkotenti, Kuruci. Zomrel v Chyžnom 10. septembra 1887.

V Michalovciach sa narodil Jozef Puškáš, slovenský prozaik, esejista, scenárista a filmový kritik. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom, ktoré majú kritickú funkciu. Pri písaní využíva rôzne žánre, od psychologickej poviedky cez sci-fi, horor až po grotesku. Okrem prozaickej tvorby sa venuje tiež písaniu recenzií, filmovej a televíznej kritike a scenárom.

V Trnovci sa narodil literárny historik a bibliograf Imrich Kotvan, pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave. Venoval sa bernolákovskému obdobiu: Juraj Fándly, Bernolákovci, Ján Hollý, Bibliografia bernolákovcov. Uznávaný expert v inkunabulistike: Inkunábuly so slovenskými vzťahmi, Inkunábuly na Slovensku. Zomrel 21. marca 1984 v Bratislave.