Literárny kalendár

V Rudne nad Hronom sa narodila spisovateľka Marianna Grznárová, redaktorka a TV dramaturgička. Napísala knihy pre deti Maťko a Kubko, Bosá jabloň a televízny seriál Pásli ovce valasi.

V Bratislave zomrel osvietenský prozaik, satirický básnik Jozef Ignác Bajza. Bol katolíckym kňazom v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života bol kanonikom v Bratislave. Jeho najvýznamnejšie dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým slovenským románom (1784). Ďalej napísal knihu aforizmov Slovenské dvojnásobné epigramata. Narodil sa v 5. marca 1755 v Predmieri. Pochovaný je v Dóme sv. Martina v Bratislave.

V Turzovke sa narodil spisovateľ Rudolf Jašík. Debutoval románom Na brehu priezračnej rieky o živote kysuckého ľudu v čase hospodárskej krízy, jeho najlepším románom je Námestie svätej Alžbety o tragédii rasovo prenasledovaného židovského obyvateľstva. Knihu sfilmoval režisér Martin Hollý. Ďalšie knihy: Mŕtvi nespievajú, Čierne a biele kruhy. Zomrel 30. júla 1960 v Bratislave.

V Prahe bol popravený politik a publicista Vladimír Clementis. Po vyštudovaní práva v Prahe pôsobil ako advokát v Bratislave. Od r. 1924 bol členom KSČ, v r. 1939 ho z KSČ vylúčili pre nesúhlas so sovietsko-nemeckým paktom, v r. 1945 bol do strany opäť prijatý. V r. 1939-45 sa zúčastnil na zahraničnom odboji vo Francúzsku a Veľkej Británii, v r. 1945-48 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, 1948-50 minister zahraničných vecí ČSR. Po vykonštruovanom stalinskom procese bol v r. 1951 zatknutý a popravený. V r. 1963 bol rehabilitovaný. Autor ľavicovo orientovanej literárnej publicistiky: Slovenský ľud a odkaz T. G. Masaryka, Usmerňované Slovensko, Odkazy z Londýna a osobne ladených kníh: Nedokončená kronika a Listy z väzenia. Narodil sa 20. septembra 1902 v Tisovci.

V Turčianskej Štiavnici sa narodil básnik Ján Kostra. Patril k najvýznamnejším slovenským lyrikom. Po štúdiách v Prahe, kde bol tiež členom vysokoškolského spolku Detvan a literárnej skupiny R-10, bol šéfredaktorom Kultúrneho života a redaktorom v Slovenských pohľadoch, od r. 1956 sa venoval iba literárnej tvorbe. Najvýznamnejšie zbierky: Ave Eva, Presila smútku, Každý deň, Len raz, Prvé a posledné. Prekladal francúzsku a českú poéziu. Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.

V Trstenej sa narodil jazykovedec Martin Hattala, jeden z kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Po uzákonení spisovného jazyka napísal v r. 1851 Krátku mluvnicu slovenskú, príručku spisovnej slovenčiny, ktorá sa používala až do vydania Czambelovej Rukoväti spisovnej reči slovenskej v r. 1902. Tiež autor Mluvnice jazyka slovenského. Od r. 1854 profesor slovanskej filológie na univerzite v Prahe. Zomrel 11. decembra 1903 v Prahe.

V Suchej nad Parnou sa narodil prekladateľ Víťazoslav Hečko, brat prekladateľa Blahoslava Hečku a spisovateľa Františka Hečku. Popri románskych literatúrach ho zaujali predovšetkým literatúry juhoslovanských národov. Vypracoval dve učebnice slovinčiny. Zomrel 7. decembra 1972 v Bratislave.

Vo Zvolene sa narodil spisovateľ Ľudo Zelienka, pseud. Ujo z Detvy. Napísal humoristické knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty, Športové smiechoty, divadelné hry pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Figliari spod Poľany. Bol ľudovým rozprávačom. Zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave.

V Majcichove zomrel kat. kňaz a dramatik Ján Palárik, pseud. Beskydov. Autor veselohier zo súdobého života Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, historickej hry Dimitrij Samozvanec a teoretickej práce Dôležitosť dramatickej národnej literatúry. Bol farárom v Majcichove, redaktor časopisu Cyrill a Method, organizátor spoločenského života, hudobník. Narodil sa 27. apríla 1822 v Rakovej, kde sa od r. 1968 každoročne koná prehliadka ochotníckych divadiel Palárikova Raková.

V Bratislave zomrel básnik Ján Smrek, vl. m. Ján Čietek, v slovenskej poézii predstaviteľ vitalizmu. Debutoval v r. 1922 zbierkou Odsúdený k večitej žízni. V medzivojnovom období žil v Prahe, kde vydával literárny mesačník Elán (1930-39), ktorý bol po jeho presťahovaní do Bratislavy orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Ďalšie zbierky: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Hostina, Studňa. Neskôr sa ohlásil zbierkami Obraz sveta a Struny. Pôvodnú tvorbu zavŕšil zbierkou Nerušte moje kruhy. Pre deti napísal verše Maľovaná abeceda, Machule. Venoval sa prekladu z francúzskej, maďarskej a ruskej literatúry. V r. 1966 dostal titul národný umelec. Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom.

V Bratislave zomrel spisovateľ Ferko Urbánek, autor vyše 50 divadelných hier, predovšetkým pre ochotnícku scénu. Bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave a tajomníkom Slovenskej ligy v Bratislave. Z diela: Škriatok, Rozmajrín, Beh času, Kríž pod lipami, Hriešnica, Pani richtárka. Narodil sa 30. júla 1859 vo Vsetíne.

V Závažnej Porube sa narodil básnik Milan Rúfus, jeden z najvýznamnejších slovenských poetov. Dlhoročný pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaujal už svojím debutom v r. 1956, zbierkou básní Až dozrieme a nasledovali ďalšie významné zbierky: Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Kolíska spieva deťom, Stôl chudobných, Zvony. Neskoršie diela: Óda na radosť, Kniha rozprávok, Sobotný večer, Prísny chlieb, Čítanie z údelu, Jednoduchá až po korienky vlasov, Čas plachých otázok. Pre deti napísal zbierky: Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček, Modlitba za dieťa. Autor esejí Epištoly staré i nové. Prekladá z ruštiny a nórštiny, prebásnil starozákonnú Knihu žalmov.

V Ružomberku sa narodil lekár, publicista Dušan Makovický, stúpenec učenia ruského spisovateľa L. N. Tolstého, od r. 1904 tiež jeho osobný lekár v Jasnej Poľane. Okrem prekladov jeho diel a publikovanej korešpondencie s Tolstým sú významné jeho Jasnopolianske zápisky. 12. marca 1921 spáchal v Ružomberku samovraždu.

V Prahe zomrela slovenská prozaička Hana Gregorová, pôv. Anna Božena Lilgová, manželka spisovateľa J. G. Tajovského. Pracovala v ženskom hnutí, vo svojom diele obhajovala emancipačné snahy slovenských žien: próza Ženy, román Vlny duše. Ďalšie dielo: zbierky poviedok Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca, pre deti: Svet je tak krásny. Kniha Slovenka pri krbe a knihe je o výnimočných osudoch slovenských žien. Narodila sa 30. januára 1885 v Martine.

V Ponikách sa narodil básnik, spisovateľ Štefan Žáry, manžel spisovateľky Hany Ponickej. Bol dopisovateľom ČTK v Ríme, v 50. a 60. rokoch pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Počas 2. sv. vojny, kedy bol členom nadrealistickej skupiny, napísal zbierky Zvieratník a Stigmatizovaný vek. Neskoršie zbierky: Dobrý deň, pán Villon, Po mne iní, Púť za kolibríkom, Ikar večne živý, Zázračný triezvy koráb, Dvanásťkrát žena. Autor pásma Múza oblieha Tróju, skladby Svetojanský sen, zbierok Leto nášho dospievania a Smaragdové rúno. Napísal aj prózu Úsmevné údolie, eseje Snímanie masiek. Venuje sa prekladu z francúzskej, talianskej a španielskej poézie.

V Bratislave zomrel literárny vedec, prekladateľ Dušan Slobodník. V apríli 1945 ho sovietske vojská zatkli, väznený bol v zajateckom tábore v ZSSR. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no krátko pred ukončením bol zo štúdia vylúčený a pracoval v Poľnohospodárskom nákupnom podniku v Banskej Bystrici. V r. 1962 ukončil externé štúdium FF UK v Prahe. Pôsobil v SAV ako odborný, neskôr vedecký pracovník, bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV. Člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov, Európskej únie spisovateľov, umelcov a vedcov a Svetovej organizácie science fiction. V r. 1992 sa stal vo vláde Vladimíra Mečiara ministrom kultúry. Poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR i Národnej rady SR. Narodil sa 11. apríla 1927 v Pezinku.

V Zemianskom Lieskovom sa narodil básnik Ján Smrek, vl. m. Ján Čietek, v slovenskej poézii predstaviteľ vitalizmu. Debutoval v r. 1922 zbierkou Odsúdený k večitej žízni. V medzivojnovom období žil v Prahe, kde vydával literárny mesačník Elán (1930-39), ktorý bol po jeho presťahovaní do Bratislavy orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Ďalšie zbierky: Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Hostina, Studňa. Neskôr sa ohlásil zbierkami Obraz sveta a Struny. Pôvodnú tvorbu zavŕšil zbierkou Nerušte moje kruhy. Pre deti napísal verše Maľovaná abeceda, Machule. Venoval sa prekladu z francúzskej, maďarskej a ruskej literatúry. V r. 1966 dostal titul národný umelec. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.

V Liptovskom Jáne sa narodil evanj. hodnostár, biskup Július Filo st. Študoval na Slovenskej evanj. bohosloveckej fakulte a od ukončenia štúdia pracoval ako kaplán v Martine, administrátor a farár vo Vyšnej Boci a vo Veľkej pri Poprade. V r. 1970 prešiel do Košíc ako farár a biskup Východného dištriktu slovenskej evanj. cirkvi. Popri hlavnej činnosti rozvíjal kultúrno-osvetovú prácu, venoval sa práci s deťmi. Autor mnohých článkov, úvah a knižných publikácií. Zomrel 14. apríla 2004.

V Liptovskej Porúbke sa narodil spisovateľ Ferdinand Gabaj. Jeho prózy inklinujú k lyrike a sentimentalite: Katka a Kata, Maturantka Eva, Otec Timotej, Eva. Autor kníh pre deti a mládež: Guľka a Jamka, Cirkus Hopsasa, Prváci, Moji piataci. Prekladateľ detskej literatúry z maďarčiny a poľštiny. Zomrel 12. júla 1974 v Bratislave.

V Kremničke bola popravená literárna vedkyňa Alžbeta Göllnerová-Gwerková, manželka maliara Edmunda Gwerka. Zaoberala sa reformáciou a maďarskou literatúrou, bola iniciátorkou a priekopníčkou modernej slovenskej hungaristiky. Prekladala novšiu maďarskú literatúru, spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Zúčastnila sa SNP, v novembri 1944 ju zatkli nacisti a neskôr popravili. Narodila sa 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu.