Literárny kalendár

V Žiline sa narodil novinár, publicista, spisovateľ a básnik Miro Procházka. Vyštudoval Vysokú školu obchodnú. V r. 1943 debutoval zbierkou Vejárom tvojich mihalníc. Spolupracoval s časopismi Elán a Tvorba, bol redaktorom Kultúrneho života a šéfredaktorom mesačníka Film a divadlo. Napísal denník z rímskej olympiády Arrivederci Roma, knihu Most cez rieku Inn o Zimných olympijských hrách v Innsbrucku. Autor rozhlasových a divadelných hier. Zomrel 18. októbra 2005.

Vo Zvolene sa narodil spisovateľ a redaktor Mikuláš Štefan Ferienčík. Bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Písal krátke prózy a spoločenské poviedky, v jeho tvorbe doznieval národný romantizmus štúrovcov — zbierka poviedok: Jedľovský učiteľ. Preložil Gogoľovho Revízora, vydával a redigoval mesačníky Národný hlásnik a Orol. Zomrel 3. marca 1881 v Martine.

Narodil sa vo Vrádišti evanjelický farár, osvietenský historik, básnik a prekladateľ Michal Semian. Zomrel 29. apríla 1812 v Pezinku.

V Bratislave zomrel slovenský básnik a literárny vedec Ján Brezina. V rokoch 1943 — 46 pracoval v Literárnovednom ústave SAV a odtiaľ odišiel pracovať do Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1952 — 54 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej, odkiaľ sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde zostal pracovať až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Narodil sa 1. januára 1917 vo Východnej.

V Martine vznikol celonárodný spolok slovenských žien Živena. Podnet na jeho založenie dal publicista Ambro Pietor, prvou predsedníčkou bola Anna Pivková a od roku 1894 ho viedla spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová.

V Bratislave zomrela spisovateľka, autorka literatúry pre deti a mládež Mária Rázusová-Martáková, sestra spisovateľa Martina Rázusa. Svoju tvorbu venovala najmä deťom: Hore grúňom-dolu grúňom, Pestré kvety, Chlapčekovo leto, Zverinček a i., redigovala časopis Slniečko. Ďalšia tvorba: Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske. Autorka veršovanej drámy Jánošík. Narodila sa 28. júna 1905 vo Vrbici.

Vo Veľkom Krtíši sa narodil básnik, evanj. kňaz August Horislav Škultéty. Bol riaditeľom slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Podieľal sa na vytvorení národného programu štúrovcov. Písal poéziu, literatúru pre mládež, zaoberal sa literárnou históriou. Bol zberateľom slovenských ľudových rozprávok. Zomrel 21. mája 1892 v Kraskove.

V Bratislave zomrel spisovateľ Ľudo Zelienka, pseud. Ujo z Detvy. Napísal humoristické knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty, Športové smiechoty, divadelné hry pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Figliari spod Poľany. Bol ľudovým rozprávačom. Narodil sa 5. decembra 1917 vo Zvolene.

V Brezne zomrel spisovateľ, politik, evanj. farár Martin Rázus. Patril medzi najplodnejších a najaktívnejších slovenských spisovateľov medzivojnového obdobia. Bol prívržencom autonómie Slovenska, po 1. sv. vojne sa stal predstaviteľom Slovenskej národnej strany, v r. 1929 — 37 bol jej predsedom. Básnické zbierky: Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna, Hoj, zem drahá, Kameň na medzi, romány: Svety, Júlia, Odkaz mŕtvych, Maroško, Maroško študuje, Bača Putera. Zo svojich náboženských esejí, veršovaných modlitieb a piesní zostavil knihy Z nášho chrámu a Pred tvárou božou. Svoje názory vysvetľuje v knihe rozhovorov so synom Argumenty. Narodil sa 18. októbra 1888 vo Vrbici, dnes časť Liptovského Mikuláša.

Vo Veľkom Rovnom sa narodil spisovateľ Vladimír Ferko. Bol redaktorom v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho najznámejšie diela patria dobrodružný chlapčenský román Červený delfín a zbierky poviedok Konopný kríž, Čertovo rebro. Román o osudoch drotárskej dynastie Ako divé husi, ktorý napísal spolu so synom Andrejom, bol sfilmovaný ako televízny seriál. Profesiu drotárstva predstavil v knihe Svetom, moje svetom. Venoval sa aj faktografickej literatúre: Kniha o Slovensku, Zlatá kniha Slovenska, Slovensko — moja vlasť. Zomrel 24. októbra 2002 v Bratislave.

V Klenovci sa narodil prozaik, kultúrny a politický činiteľ Vladimír Mináč. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas vojny bol väznený v koncentračných táboroch a po vojne pracoval ako novinár. V r. 1974 — 90 bol predsedom Matice slovenskej. Po novembri 1989 bol poslancom SNR za KSS a SDĽ. Vo svojom prvom románe Smrť chodí po horách zachytil skúsenosti zo SNP. Pokračovaním je román Včera a zajtra. Ďalej napísal román Modré vlny, zbierku poviedok Na rozhraní a za vrchol jeho tvorby je považovaná trilógia: Generácia — Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň o spoločenských pomeroch na Slovensku v období vojny, SNP a prvých povojnových rokov. Napísal tiež satirický román Výrobca šťastia, knihy poviedok Tmavý kút, Záznamy, eseje: Dúchanie do pahrieb, Zobrané spisy J. M. Hurbana. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.

V Hornom Záturčí sa narodil spisovateľ Ján Kalinčiak. Literárny kritik, tvorca romantickej prózy, spolupracovník Ľudovíta Štúra. Patril medzi prvých spisovateľov, ktorí začali písať spisovnou slovenčinou. Jeho najvýznamnejším dielom je humoristicky ladená próza Reštavrácia. Ďalšie diela: Mních, Milkov hrob, Serbianka, Púť lásky, Bozkovci, Mládenec slovenský. Zomrel 16. júna 1871 v Martine.

V Liptovskej Sielnici sa narodil kníhtlačiar, vydavateľ, evanj. farár, osvetový pracovník Karol Salva. Vo svojej tlačiarni v Ružomberku tlačil ľudovýchovné a náboženské publikácie, kalendáre a diela slovenských autorov. Od r. 1909 žil v USA. V Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. Zomrel 21. januára 1913 v Clevelande.

V Bratislave zomrela poetka a prekladateľka Viera Szathmáryová-Vlčková, dcéra literárneho historika J. Vlčka a vnučka V. Paulinyho-Tótha. Dielo: Ulice života, Za domovinou, preklady francúzskej, anglickej a americkej literatúry. Narodila sa 9. júna 1900 v Prahe. SITA, kp;nr

V Skalici sa narodil tlačiar Jozef Škarnicel , najvýznamnejší slovenský tlačiar v 40. — 70. rokoch 19. stor. Viedol tlačiareň v Skalici, kde tlačil náboženské, politické, náučné, hospodárske, osvetové a historické práce. Tiež tlačil literárne diela slovenských autorov a 21 časopisov, napr.: Slovenské pohľady, Cyrill a Metod, Obzor, Sokol, Letopis MS, almanachy Nitra, Napred, Domovú pokladnicu. Zomrel 1. júla 1877 v Skalici.

Narodil sa v Martine spisovateľ Vladimír Haratík, autor próz Vojna psov, Slepé uličky, Sladký jed, MUDr. Láska. Venoval sa próze a rozhlasovej tvorbe. Zomrel 30. novembra 2016 vo veku 56 rokov. (TASR)

V Krupine sa narodil literárny historik a publicista Juraj Špitzer. V r. 1938 začal študovať medicínu v Prahe, pre svoj židovský pôvod však bol internovaný na dva roky v zbernom koncentračnom tábore Nováky. Zúčastnil sa SNP a po vojne študoval na FF UK v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, tajomníkom Zväzu československých spisovateľov. Po r. 1969 bol zo spisovateľskej organizácie vylúčený, mal zákaz publikovať. Autor noviel: Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa. Napísal scenáre k filmom: Posledný návrat, Zaprášené histórie, svedectvo o koncentračnom tábore Nováky: Nechcel som byť Žid. Po jeho smrti vyšiel súbor kníh Svitá, až keď je celkom tma. Zomrel 11. októbra 1995 v Bratislave.

Narodila sa v Martine redaktorka a prekladateľka Anna Škultétyová. Zomrela 17.6.1987.

V Kingstone (Anglicko) sa narodil britský prozaik a dramatik John Galsworthy, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1932). Preslávil sa dielom "Sága rodu Forsytovcov" (The Forsyte Saga). Rozsiahly románový cyklus opisuje životy a osudy bohatých a konzervatívnych Forsytovcov v priebehu niekoľkých desaťročí, zameriavajúc sa na ich spoločenské pomery, vzťahy a morálne dilemy. Dielo je známe svojou kritikou viktoriánskej spoločnosti a jej morálnych hodnôt. John Galsworthy zomrel 31.1.1933 v Londýne.

V Turčianskych Tepliciach zomrel evanjelický kňaz, spisovateľ Karol Kuzmány. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a teológiu v Jene. Bol profesorom na evanjelickom lýceu v Kežmarku, farárom vo Zvolene a v r. 1832 — 49 v Banskej Bystrici, vydával časopis Hronka. Od r. 1849 bol profesorom teológie vo Viedni, od r. 1860 superintendent evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici. V r. 1863 sa stal prvým podpredsedom Matice slovenskej. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Martine. Autor idylického eposu Běla, románu vo forme listov Ladislav a cirkevných spisov. Skladal hymnické piesne: Kto za pravdu horí, Do zbroja, Slovania. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne.