Literárny kalendár

Zomrel v Banskej Bystrici maliar, grafik a ilustrátor kníh pre deti Fedor Klimáček. Kresbami prispieval do detských časopisov ako Ohník, Zornička alebo Včielka. Narodil sa 26.2.1913. (TASR)

Zomrel v Bratislave spisovateľ pre deti a mládež Jozef František Kunik. Narodil sa 10.2.1911. (TASR)

Zomrel český básnik, kolážista, literárny a výtvarný teoretik, prekladateľ Karel Teige, ktorý bol priekopníkom avantgardných umeleckých smerov. Stál pri zrode poetizmu a surrealizmu v Čechách. Po roku 1948 bol aj napriek svojmu ľavicovému politickému presvedčeniu zakazovaný. Narodil sa 13.12.1900. (TASR)

Začala sa pravidelná prevádzka tlačiarne v Levoči, ktorá niesla názov Slovenská slepecká tlač. Položili sa tak základy pre tlač učebníc, kníh a časopisov pre nevidiacich. Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. (TASR)

Narodil sa český herec, hudobník, dramatik, textár a spevák Jiří Suchý, spoluzakladateľ Divadla Na zábradlí a Semafor. Tvoril známu dvojicu s Jiřím Šlitrom a neskôr s Jitkou Molavcovou. Je autorom či spolutvorcom mnohých doteraz obľúbených piesní. (TASR)

Začali vychádzať Slovenské robotnícke noviny. Bol to mesačník sociálnych demokratov, ktorý vychádzal do roku 1909, keď sa zlúčil s časopisom Napred a vznikol týždenník Robotnícke noviny. (TASR)

Slávnostne otvorili Mestskú knižnicu slobodného kráľovského mesta Bratislavy v budove bývalého Stavovského snemu - dnes Mestská knižnica v Bratislave so sídlom na Klariskej ulici. (TASR)

V Polichne sa narodila spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Patrí k popredným predstaviteľkám neskorého realizmu. Začínala písaním satirických básničiek a ponášok na ľudové piesne, ktoré uverejňovala v rukopisnom časopise Ratolesť, ktorý vydávala so svojou sestrou. Bola učiteľkou v materskej škole v Ábelovej, v dôchodku žila v Lučenci. V poviedkach a prózach vytvorila realistický obraz rodného kraja: Márnosť všetko, Ťapákovci, Skúsenosť, Skon Paľa Ročku, Záplava. Širší pohľad na spoločenské dianie rozvinula v románe Hrdinovia. Tiež napísala prózy Ťažké položenie, Bál, Bez hrdosti. Autorka divadelných hier, ktoré však nedosiahli úroveň jej próz: Chudobná rodina, Páva. Zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci.

V Slanici na Orave sa narodil filológ, katolícky kňaz Anton Bernolák. Pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a ako farár v Nových Zámkoch. Spolu s Jurajom Fándlym založil Slovenské učené tovarišstvo. Bol prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Autor prác o slovenskej gramatike a pravopise Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko- -Ňemecko-Uherskí. K rozprave o slovenskom hláskosloví Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách pripojil návrh pravopisu Orthographia. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, mala však význam pre ďalšie formovanie slovenského jazyka. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.

V Trenčíne sa narodil spisovateľ, autor literatúry faktu Vojtech Zamarovský. Vyštudoval Právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Pracoval v bankovníctve v Bratislave a na rôznych úradoch v Prahe. Z politických dôvodov bol dlhší čas nezamestnaný a začal sa venovať prekladateľskej činnosti, neskôr sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. Napísal knihy Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje, Za tajomstvom ríše Chetitov, Na počiatku bol Sumer, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak, Ich veličenstva pyramídy, Epos o Gilgamešovi, Vzkriesenie Olympie, Aeneas, Bohovia a králi starého Egypta, Sinuhet, Návrat do staroveku. Venoval sa aj televíznej dokumentaristike. Za svoju literárnu i televíznu tvorbu získal mnoho ocenení, v Trenčíne založili Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského. Vo svete sa predalo viac ako dva milióny výtlačkov jeho kníh v 10 jazykoch sveta. Prvý nositeľ Ceny Egona Ervina Kischa, Gréci mu udelili čestné ocenenie Veľvyslanec helenizmu. Zomrel 26. júla 2006 v Prahe.

V Devínskej Novej Vsi zomrel spisovateľ Rudolf Sloboda. Bol redaktorom vydavateľstva Smena, dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby, pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Prozaická tvorba: Narcis, Britva, Uhorský rok, Šedé ruže, Hlboký mier, Hudba, Rozum, Stratený raj, Uršuľa, Rubato, Krv, Jeseň a i. Prerozprával Homérov epos Ilias a napísal zbierku básní Večerná otázka vtákovi. Podľa románu Vernosť nakrútil režisér Vladimír Kavčiak film Karline manželstvá. Na objednávku herečky bratislavského divadla Astorka Korzo´90 Zity Furkovej napísal divadelné hry Armagedon na Grbe a Macocha. Posmrtne vyšli poviedky Herečky a Pamäti. Narodil sa 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi.

V Bratislave sa narodil prozaik, sociológ a politik Martin Bútora. Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave, bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život a dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti, v r. 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch pracoval ako sociológ a terapeut v protialkoholickej poradni. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia VPN, v r. 1990-92 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla, učil na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko, vyučoval na Katedre politológie Trnavskej univerzity. V r. 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom. V r. 1999-2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Autor sociologických štúdií i prozaických kníh. V r. 2004 neúspešne kandidoval na post prezidenta SR.

V Zemianskom Podhradí zomrel pedagóg a spisovateľ Ľudovít Vladimír Rizner, zakladateľ slovenskej bibliografie. Bol učiteľom v rodnej obci. Jeho najdôležitejším dielom je retrospektívna Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu. Autor zbierky veršov Od srdca k srdcu a knihy pre deti a mládež Zo života malých a Našim maličkým. Narodil sa 10. marca 1849 v Zemianskom Podhradí.

Nobelovu cenu za literatúru 2015 získala bieloruská spisovateľka a investigatívna novinárka Svetlana Alexijevičová. (TASR)

Ruský spisovateľ Alexander Solženicyn dostal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú mu totalitný (komunistický) režim Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) nedovolil prevziať. (TASR)

- Zomrel český spisovateľ Vítězslav Hálek. Patril s Janom Nerudom k hlavným predstaviteľom skupiny literátov okolo almanachu Máj. Narodil sa 5.4.1835. (TASR)

Narodil sa v Uderinej (dnes súčasť obce Lovinobaňa) folklorista, historik a spisovateľ Július Bodnár, ktorého najvýznamnejším dielom je monografia Myjavy. Zomrel 4.7.1935. (TASR)

V Žiline sa narodil spisovateľ Ľubomír Feldek. Pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, bol dramaturgom Poetického súboru na Novej scéne v Bratislave. V novembri 1989 sa zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu a bol redaktorom v denníku Verejnosť. Od r. 1995 žije striedavo v Prahe a Bratislave. Napísal básnické zbierky: Jediný slaný domov, Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Slovák na Mesiaci a i., satiry: Odzemok na rozlúčku, Milovanie v pokročilom veku, knihy pre deti: Rozprávky na niti, Veselý album zvierat, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok a i., divadelné hry: Jánošík podľa Vivaldiho, Horor v horárni, fejtóny, eseje. Venuje sa prekladu z ruštiny, angličtiny a nemčiny. Manžel spisovateľky Oľgy Feldekovej.

Narodil sa český filmový herec, komik a konferencier Vladimír Menšík, ktorý sa predstavil v takých filmoch ako Král Šumavy, Markéta Lazarová, Limonádový Joe aneb Koňská opera, Lásky jedné plavovlásky, Dívka na koštěti, Jak utopit dr. Mráčka aneb konec vodníků v Čechách, Dobří holuby se vracejí a v mnohých ďalších. Zomrel 29.5.1988. (TASR)

Narodil sa vo Vrábľoch herec, pedagóg a recitátor Viliam Záborský, jedna z osobností, ktorá formovala slovenské činoherné herectvo. Bol známy svojím neopakovateľným hlasovým prejavom, ktorý sa výrazne prejavil pri prednese Hviezdoslavových veršov či v divadelných hrách, napríklad v tragédii Herodes a Herodias. Zomrel 5.2.1982. (TASR)