Literárny kalendár
Významné dátumy a udalosti zo slovenskej histórie a kultúry
Historické udalosti v mesiaci Jún
V Hnúšti sa narodil spisovateľ, politik Ján Francisci. Organizátor slovenského národného hnutia, zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Revúcej, činovník významných spolkov, organizátor slovenského peňažníctva, správca Knihárskeho účastinárskeho spolku. Zaslúžil sa tiež o založenie Matice slovenskej — bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. Publikoval najmä v Pešťbudínskych vedomostiach, ktoré sám založil a redigoval. Zbieral rozprávky a povesti, prekladal divadelné hry. Autor cenných memoárov o štúrovskej generácii. Zomrel 7. marca 1905 v Martine.
V Muráni sa narodil spisovateľ Peter Glocko, autor literatúry pre deti a mládež. Z diela: Ako kominárik svetom putoval, O klobúku, ktorý nechcel čarovať, Ruža pre Jula Verna, Robinson a dedo Milionár, Kráľ psov a zázračná krajina a i.
V Dolnom Kubíne zomrel prozaik generácie neskorého realizmu Ladislav Nádaši Jégé. Počas štúdia medicíny v Prahe bol členom akademického krúžku slovenských študentov Detvan. Po štúdiách sa stal lekárom v rodnom meste. Redaktor novín Naša Orava a časopisu Orava. V r. 1926 sa vzdal súkromnej praxe a venoval sa literárnej tvorbe. Autor historických próz: Wieniawského legenda, Z dávnych časov, Itália, Adam Šangala, Svätopluk a spoločenských románov: Kuruci, Alina Orságová, Cesta životom, S duchom času. Narodil sa 12. februára 1866 v Dolnom Kubíne.
V Trnave zomrel spisovateľ a historik Mikuláš Dohnány. Jeho spomienky Historia povstaňja slovenskjeho z r. 1848 sú zdrojom poznatkov o slovenskej účasti na jari národov. Ďalšie dielo: dráma Podmaňínovci, básnická skladba Dumy a i. Narodil sa 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach.
V Prahe sa začal Slovanský zjazd, ktorý bol pokusom dosiahnuť jednotu v riešení slovanskej otázky. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia Slovákov, o. i. Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Zjazd trval do 12. júna a prijali na ňom dokument Manifest k európskym národom, odsudzujúci politický a národnostný útlak a požadujúci rovnoprávnosť národností. Zjazd prerušilo júnové povstanie v Prahe.
V Senici sa narodil slovenský spisovateľ a politik Viliam Pauliny-Tóth, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Venoval sa literárnej a kultúrno-osvetovej práci, vydával humoristický časopis Černokňažník a časopisy Sokol, Letopis Matice slovenskej. Autor alegorickej veršovanej drámy Ľudská komédia, historickej novely Trenčiansky Matúš, básní s vlasteneckým obsahom: Prekladal z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Zomrel 6. mája 1877 v Martine.
Zomrel františkánsky kňaz, básnik Hugolín Gavlovič, významný predstaviteľ predosvietenského obdobia. Autor didaktickej skladby Valaská škola — mravúv stodola. Narodil sa v r. 1712.
V Kežmarku sa narodila spisovateľka Nora Baráthová. Jej život a dielo sú spojené s rodným mestom. Po vyštudovaní slovenčiny a dejepisu na UPJŠ v Prešove pracovala v kežmarskom múzeu. Autorka historických románov: Muž, ktorý kráčal so smrťou, Aj zradcom sa odpúšťa, Nepokojné mesto, Neľutujem, že som milovala a próz pre deti a pre mládež: Ad revidendum, Snívať zakázané, Študent.
V Martine sa narodila prekladateľka Mária Klimová. Prekladala z francúzštiny, nemčiny, angličtiny a ruštiny (Maurois, Goethe, S. Zweig, Tolstoj, Gorkij). Zomrela 2. februára 1954 v Košiciach.
V Prahe sa narodila poetka a prekladateľka Viera Szathmáryová-Vlčková, dcéra literárneho historika J. Vlčka a vnučka V. Paulinyho-Tótha. Dielo: Ulice života, Za domovinou, preklady francúzskej, anglickej a americkej literatúry. Zomrela 12. augusta 1966 v Bratislave.
V Suchej nad Parnou sa narodil prozaik, básnik, publicista František Hečko, manžel spisovateľky Márie Jančovej, brat prekladateľa Blahoslava Hečku. Jeden z iniciátorov povojnového socialistického realizmu v slovenskej literatúre. Pôvodne pracoval v poľnohospodárstve, neskôr v Matici slovenskej. Bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Autor básní so sociálnymi motívmi a intímnej lyriky: Vysťahovalci, Slovanské verše, sociálnych románov z prostredia dediny: Červené víno, Drevená dedina a z obdobia 2. sv. vojny: Svätá tma. Zomrel 1. marca 1960 v Martine.
V Prešove zomrel prozaik Jozef Horák. Povolaním učiteľ a redaktor časopisu Slniečko. Debutoval zbierkou povestí Sitniansky vartár. Ďalej napísal novely: Biele ruky, Zahmlený návrat a povstalecký román: Hory mlčia. Čitatelia si obľúbili jeho historické romány: Zlaté mesto, Smrť kráča k zlatému mestu, Sebechlebskí hudci, Kremnický zlatý človek. Autor rozprávok: Zlatá jaskyňa, Pikulík, Veľké dobrodružstvá malej kolobežky. Narodil sa 30. januára 1907.
V Bratislave zomrel básnik Ctibor Štítnický, vl. m. Tibor Dörner
V Bratislave zomrel básnik, dramatik, prekladateľ Juraj Palkovič, zakladateľská osobnosť drámy na Slovensku. Bol profesorom na Katedre reči a literatúry československej na evanj. lýceu v Bratislave, predsedom Společnosti česko-slovanskej, poslancom Uhorského snemu za mesto Krupina. Vydavateľ časopisov Týdenník a Tatranka, osvetových kalendárov a domácej i prekladovej literárnej tvorby. Autor básnickej zbierky Muza ze slovenských hor, básne Óda na horu Sinec, slovníkov a mnohých úvah uverejnených v tlači. Jeho divadelná fraška Dva buchy a tri šuchy vytvorila predpoklady pre vznik slovenskej veselohry. Narodil sa 27. februára 1769 v Rimavskej Bani.
V Budapešti sa narodila slovenská poetka Mila Haugová. Pracovala ako agronómka a učiteľka, neskôr bola redaktorkou v časopise Romboid. Pod pseud. Mila Srnková vydala zbierku básní, debut Hrdzavá hlina. Ďalšie zbierky: Možná neha, Premenlivý povrch, Čisté dni, Praláska, Nostalgia a i. Venuje sa i prekladateľstvu.
V Banskej Bystrici sa narodil spisovateľ Pavel Hrúz, významný predstaviteľ súčasnej prózy. Bol redaktorom martinského dvojtýždenníka Matičné čítanie, neskôr pracoval ako robotník. Od r. 1990 pôsobil v banskobystrickom štúdiu Slovenského rozhlasu. Autor próz: Dokumenty o výhľadoch, Okultizmus, Chliev a hry, Pereat, Chlieb a kry, Párenia samotárov, Oči kuričove, Hore pupkom, pupkom sveta, Lunetárium a i.
V Očovej sa narodil básnik, prozaik a dramatik Ján Rob Poničan, vl. m. Ján Poničan. Pôsobil ako advokát, neskôr bol riaditeľom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. V tvorbe debutoval zbierkou básní: Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, ktorá bola signálnou knihou slovenskej proletárskej literatúry. Medzivojnová poézia bola ovplyvnená poetizmom: Večerné svetlá, Póly, Na tepne čias, symbolizmom: Sen na medzi i novoromantizmom: Divný Janko. Napísal prózy: Stroje sa pohli, Jánošíkovci a drámy: Dva svety, Štyria. Autor mnohých publicistických prác. Manžel herečky Bety Poničanovej. Zomrel 25. februára 1978 v Bratislave.
V Modre zomrel spisovateľ Vincent Šikula, pôvodne učiteľ hudby. Pracoval v časopise Romboid, v Slovenskej filmovej tvorbe, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V r. 1994 — 99 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Debutoval súborom čŕt a poviedok z vojenského prostredia Na koncertoch sa netlieska. Nasledovali knihy pre deti Pán horár má za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom, novela S Rozarkou a trilógia Majstri, Muškát a Vilma. Román Matej je o živote šíriteľa slovenskej literatúry Mateja Hrebendu. Ďalšie dielo: kniha úvah Nokturná, prózy pre deti Vajíčko sliepky liliputánky, O múdrom kohútikovi, Augustín a zvon, Medardove rozprávky, Ďuro pozdrav Ďura, novely Nebýva na každom vŕšku hostinec a Vlha. Narodil sa 19. októbra 1936 v
V Martine zomrel spisovateľ Ján Kalinčiak, tvorca romantickej prózy. Spolupracoval s Ľudovítom Štúrom, patril medzi prvých spisovateľov, ktorí začali písať spisovnou slovenčinou. Jeho najvýznamnejším dielom je humoristicky ladená próza Reštavrácia. Ďalšie diela: Mních, Milkov hrob, Serbianka, Púť lásky, Bozkovci, Mládenec slovenský. Narodil sa 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí.
V Komárne vo väzení zomrel na choleru štúrovský básnik, evanj. kaplán Ľudovít Jaroslav Šulek. Účinkoval v Slovenskom národnom divadle v Sobotišti, zapojil sa do revolučného hnutia meruôsmeho roka, do rozširovania slovenských žiadostí. V máji 1848 ho uväznili v Komárne. Významnú dokumentárnu hodnotu má jeho rukopisný denník z r. 1842 — 46. Narodil sa 12. septembra 1822 v Sobotišti.
Stránka 1 z 2 (celkom 31 udalostí)
