Literárny kalendár

V Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Ján Šimonovič. Bol redaktorom vo vydavateľstvách Smena a Slovenský spisovateľ i v časopise Zornička. Autor veršov: Obrazotvorná lúka, Sen, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom: Mesto, Chvenie a esejí o poézii: Próza o básni, Na margo básne. Prekladal španielsku, nemeckú a ruskú poéziu. Narodil sa 17. februára 1939 v Siladiciach.

V Bratislave zomrela prekladateľka ZORA JESENSKÁ, výrazná osobnosť moderného slovenského prekladateľstva. V Martine pôsobila v spolku a časopise Živena. Neskôr viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave. Po r. 1968 sa venovala literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli knižne: Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej, nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Narodila sa v Martine 3. mája 1909, kde je i pochovaná.

Zomrel prekladateľ, redaktor Blahoslav Hečko. Pôsobil v rozhlase, v Revue svetovej literatúry, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Ťažisko jeho literárnej práce je v prekladateľskej tvorbe. Z talianskej a francúzskej literatúry preložil vyše dvesto diel. Zameral sa najmä na komédie C. Goldoniho, na komédie a drámy L. Pirandella, J. B. Moliéra, De Filipooa a iných. Preložil romány H. de Balzaca, G. Chevalliera, R. Queneaua, G. Boccaccia, B. Celliniho, C. Paveseho, A. Moraviu, G. Deleddovej, G. Rodariho a ďalších. Teoretické práce: Dobrodružstvo prekladu, Nehádžte perly sviniam. Narodil sa 18. septembra 1915 v Suchej nad Parnou.

Narodil sa spisovateľ a redaktor Štefan Moravčík. Redaktor vo vydavateľstvách Tatran a Slovenský spisovateľ i v Slovenských pohľadoch. Významný predstaviteľ súčasnej literatúry, experimentuje s jazykom, napr. v zbierkach: Slávnosti baránkov, O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek, Čerešňový hlad, Erosnička. Autor románu Sedláci a literatúry pre deti: Adam v škole nesedel, Kráľ Abecedár ponúka, Záhorácke povesti, Veselé potulky po Slovensku. Zostavil antológie: Chvála vína, Slovenský spev vtákov, Básne na telo, do moderného jazyka prebásnil Svätopluka Jána Hollého a do záhoráckeho dialektu upravil Tajovského Ženský zákon, ktorý sa od r. 1996 hrá v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

V Dévabányi v Maďarsku sa narodil slovenský prozaik a lekár židovského pôvodu Gejza Vámoš. Do svojho odchodu zo Slovenska v r. 1939 bol kúpeľným lekárom v Piešťanoch. Počas vojny žil v Číne a na Tchajwane, neskôr sa presťahoval do Brazílie. Romány: Odlomená haluz, Hrušovianski hriešnici (vyšiel časopisecky). Zomrel 18. marca 1956 v Muriaé v Brazílii.

V Martine zomrel dramatik a prozaik JÚLIUS BARČ-IVAN. Študoval právo na UK v Prahe, neskôr na evanj. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Niekoľko rokov bol kňazom na východnom Slovensku, v Martine pracoval v Slovenskej národnej knižnici a Matici slovenskej. V dielach sa venuje etickým témam. Autor drám: Diktátor, Mastný hrniec, Matka, Neznámy, Dvaja. Próza: Železné ruky, Husličky z javora, Úsmev bolesti. Narodil sa 1. mája 1909 v Krompachoch.

V Dolnej Lehote sa narodila spisovateľka Mária Jančová, vl. m. Terézia Hečková, autorka literatúry pre deti a mládež. Manželka spisovateľa Františka Hečku. Bola učiteľkou a redaktorkou v Mladých letách. Debutovala zbierkou básní Blahoslavení. Vo svojom prozaickom diele: Rozprávky starej matere, Carlucci, Žofkine rozprávky, Divé husi a i. sa upriamila na sociálny aspekt. Ďalšie rozprávkové knižky: O kapsičke, čo nechcela chodiť do školy, Kojko hľadá rozprávku, Braček a sestrička a i. Venovala sa prekladateľskej činnosti a literárnej publicistike. Zomrela 18. augusta 2003.

V Mošovciach sa narodil básnik, prozaik, literárny kritik Štefan Krčméry, organizátor literárneho života. Študoval na ev. akadémii v Bratislave. Kňazské povolanie vykonával len krátko, v Martine nastúpil za redaktora do Národných novín a po obnovení Matice slovenskej (1919) bol jej tajomníkom. Redigoval Slovenské pohľady a iné periodiká. Autor zbierok básní: Keď sa sloboda rodila, Herbarium, Piesne a balady, Slovo čisté, Oslobodenie a diela: Dejiny literatúry slovenskej. Významná bola tiež jeho prekladateľská činnosť. Od začiatku 30. rokov sa zhoršovalo jeho psychické zdravie. Po smrti matky žil do konca svojho života v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Zomrel 17. februára 1955.

V Bratislave zomrel básnik a spisovateľ Janko Jesenský, právnik, redaktor a verejný činiteľ. V Prešove vyštudoval právnickú fakultu a doktorát práv získal v Kluži. Ako samostatný advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny narukoval, v r. 1919-22 bol gemersko-malohontským, v r. 1923-29 nitrianskym županom, od r. 1929 žil v Bratislave. V r. 1905 debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla zbierka Zo zajatia. Ďalšie zbierky: Po búrkach, Proti noci, Reflexie, Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Jeho najzrelšou prózou je román Demokrati. Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine, kde je tiež pochovaný.

V Budapešti sa narodil básnik, novinár, verejný činiteľ Ladislav Novomeský, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín 20. st. Študoval na Filozofickej fakulte UK a zároveň bol učiteľom. V r. 1925 sa stal členom komunistickej strany. Bol redaktorom v ľavicovej tlači, neskôr pracoval v Prahe v tlačových orgánoch strany a v DAV-e. Od r. 1939 žil na Slovensku, bol jedným z organizátorov SNP. V r. 1950 ho nespravodlivo obvinili a r. 1954 odsúdili na 10 rokov väzenia. V r. 1956 bol prepustený, neskôr pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. Po rehabilitovaní v r. 1963 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Prvé básne publikoval časopisecky. V tvorbe sa spočiatku stotožnil s proletárskou literatúrou - zbierka: Nedeľa, v 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu: Romboid a symbolizmu: Otvorené okná, Pašovanou ceruzkou. Po vynútenej odmlke v 50. rokoch napísal poémy Vila Tereza, Do mesta 30 minút a zbierku básní Stamodtiaľ a iné. Autor esejí: Znejúce ozveny, Čestná povinnosť, Manifesty a protesty, Slávnosť istoty, Zväzky a záväzky. Prekladal z ruskej literatúry (B. Pasternak). Zomrel 4. septembra 1976 v Bratislave.

V Bratislave zomrel humorista, dramatik, prozaik, fejtonista a herec Július Satinský, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského kultúrneho života. Vyštudoval divadelnú vedu, odbor dramaturgia na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Spolu s Milanom Lasicom sa stal zakladateľom moderného slovenského humoru. V posledných rokoch hral v Štúdiu L&S v programoch Šľak ma ide trafiť a v inscenácii Jubileum, vyšli mu knihy Moji milí rodáci, Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, Karavána šteká, psi idú ďalej, Šľak ma ide trafiť, Chlapci z Dunajskej ulice, Polstoročie s Bratislavou a i. Pre deti napísal knihu Rozprávky uja Klobásu. V minulosti bol literárne činný aj ako spoluautor scénok Nečakanie na Godota, divadelných hier Náš priateľ René, Deň radosti a Jubileum. Účinkoval v českých filmoch S tebou mně baví svět, Vesničko má středisková a slovenskom filme Utekajme, už ide! Spolu s Lasicom upútal divácku pozornosť aj ako autor satirických seriálov Ktosi je za dverami a Nikto nie je za dverami. Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave.

V Prahe sa narodila spisovateľka a herečka Nataša Tanská. Po vyštudovaní dramaturgie a divadelnej vedy v Bratislave pracovala ako redaktorka v Kultúrnom živote a Kultúrnej tvorbe a ako dramaturgička v Slovenskej filmovej tvorbe. Od r. 1969 žije v Prahe. Autorka poviedok: Dvaja v tráve, More, Postskriptá, kníh pre deti: Puf a Muf, Ňuňa je sama doma, filmových príbehov a divadelných hier, napr. Predajňa 004. V detstve a mladosti sa venovala i herectvu. Vo filmovej verzii Babičky z r. 1940 hrala Barunku. Z ďalších filmov: Preludium, Krakatit, Bílá tma a Mladá léta.

V Martine sa narodil básnik a spisovateľ Janko Jesenský, právnik, redaktor a verejný činiteľ. V Prešove vyštudoval právnickú fakultu a doktorát práv získal v Kluži. Ako samostatný advokát pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny narukoval, v r. 1919-22 bol gemersko-malohontským, v r. 1923-29 nitrianskym županom, od r. 1929 žil v Bratislave. V r. 1905 debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla zbierka Zo zajatia. Ďalšie zbierky: Po búrkach, Proti noci, Reflexie, Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Jeho najzrelšou prózou je román Demokrati. Zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave, pochovaný je v Martine.