Literárny kalendár

V Bratislave zomrela spisovateľka Katarína Lazarová. Tvorbu zamerala najmä na problematiku budovania dediny v povojnových rokoch: Osie hniezdo, Šarkan na reťazi, Mločia hora, Trpaslíci. Napísala aj detektívky, napr.: Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami a i. Narodila sa 13. februára 1914 vo Výčapoch-Opatovciach.

V Bratislave zomrel prozaik Ľudo Zúbek. Bol bankovým úradníkom, neskôr pôsobil na literárnom oddelení rozhlasu a vo vydavateľstve Tatran. Autor historických životopisných próz, literatúry faktu a rozhlasových hier. Dielo: V službách Mateja Hrebendu, Doktor Jesenius, Skrytý prameň, Jar Adely Ostrolúckej, Rytieri bez meča, Ríša Svätoplukova. Narodil sa 12. júla 1907 v Malackách.

V Jasenovej sa narodil pedagóg, polyhistor, osvetový pracovník Ivan Branislav Zoch, priekopník školskej telesnej výchovy na Slovensku. Na gymnáziu v Revúcej zaviedol nové metódy vyučovania fyziky a chémie a tiež telocviku. Po zatvorení gymnázia (1874) pôsobil v Osijeku, Sarajeve a Petrinji. Autor učebníc, spoluautor Hrvatskej enciklopedie a tvorca slovenskej matematickej a prírodovedeckej terminológie. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

V Prahe zomrel spisovateľ a tvorca vedeckých základov slavistiky Pavol Jozef Šafárik. Študoval v Jene, bol profesorom v Novom Sade i v Prahe. Diela: Tatranská múza s lýrou slovanskou, Promluvení k Slovanům, Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a i. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach. Narodil sa 13. mája 1795 v Kobeliarove.

V Bratislave zomrela spisovateľka Hela Krčméryová, Teta Hela. Pracovala v bratislavskom rozhlase, kde mala pravidelnú reláciu Teta Hela rozpráva. Napísala knihy Rozprávky Tety Hely, Puknuté husle. Bola manželkou básnika Štefana Krčméryho. Narodila sa 9. marca 1902 v Príbovciach.

V Palúdzke sa narodil prozaik, literárny kritik Pavel Vilikovský, výrazný predstaviteľ súčasnej slovenskej literatúry. Pracoval v Slovenských pohľadoch, vo vydavateľstve Tatran, v Romboide a v Reader´s Digest. Prekladá z anglickej a americkej literatúry. Debutoval knihou próz: Citová výchova v marci. Ďalšie diela: Prvá veta spánku, Eskalácia citu, Kôň na prvom poschodí, Slepec vo Vrábľoch, Večne je zelený, Peší príbeh, Krutý strojvodca, Hlavolamy, Posledný kôň Pompejí a Silberputzen. Leštenie starého striebra.

V Klenove sa narodil literárny vedec, bibliograf Peter Liba. Bol vedúcim Bibliografického ústavu Matice slovenskej v Martine, profesorom na pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde bol i prvým rektorom. Autor: Vydavateľské dielo Matice slovenskej 1863 — 1953, spoluautor: Slovník pseudonymov slovenských spisovateľov. Venuje sa teórii literatúry.

Vo Vrbici sa narodila spisovateľka, autorka literatúry pre deti a mládež Mária Rázusová-Martáková, sestra spisovateľa Martina Rázusa. Svoju tvorbu venovala najmä deťom: Hore grúňom-dolu grúňom, Pestré kvety, Chlapčekovo leto, Zverinček a i., redigovala časopis Slniečko. Ďalšia tvorba: Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske. Autorka veršovanej drámy Jánošík. Zomrela 5. augusta 1964 v Bratislave.

V Bratislave sa narodil spisovateľ, textár Boris Filan. Bol dramaturgom v Slovenskej televízii a neskôr sa začal venovať len písaniu. Patrí k zakladateľom modernej slovenskej textovej tvorby, písal pre skupinu Prúdy - platňa Zvonky, zvoňte, pre skupinu Elán, Mariána Vargu a Paľa Hammela. Piesňová tvorba vyšla knižne, napr.: Túlavý psík, 69 textov, Kamalásky. Od 80. rokov sa venuje aj prozaickej tvorbe. Napísal knihu poviedok Paternoster s podtitulom Príbehy o hudbe, láske a basketbale, cestopisné knihy: Tam-tam, Nový Tam-tam a Tam-tam tri, Nočný tam-tam, Posledný tam-tam a knihy fejtónov: Pálenica, Tri opice, Ľubošova finta, Wewerka. Uplatnil sa tiež ako scenárista v televízii, je autorom scenára filmu Rabaka so skupinou Elán.

V Hlohovci sa narodil básnik a textár Ivan Štrpka. Spolu s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom bol členom literárnej skupiny Osamelí bežci, ktorá sa sformovala v r. 1963 v mesačníku Mladá tvorba a ktorá sa vyznačovala osobitou poetikou. Štrpka bol redaktorom Literárneho týždenníka, šéfredaktorom Kultúrneho života, neskôr Romboidu. Debutoval v Mladej tvorbe, jeho knižnou prvotinou bola zbierka Krátke detstvo kopijníkov. Ďalšie zbierky: Tristan tára, Teraz a iné ostrovy, Pred premenou, Správy z jablka, Všetko je v škrupine, Smrť matky, Bábky kratšie o hlavu, Bebé: jedna kríza, Hlasy a iné básne a i. Textársky spolupracoval s hudobníkom Dežom Ursinym. Texty vyšli knižne v publikácii Modrý vrch. Autor románu s autobiografickými motívmi Rukojemník.

členovia zrušenej Matice slovenskej predložili cisárovi Františkovi Jozefovi I. Prestolný prosbopis, ktorého cieľom bolo dosiahnuť obnovenie činnosti Matice. Panovník sa k prosbopisu nevyjadril a majetok Matice zhabal Uhorsko-krajinský slovenský vzdelávací spolok, ktorý plnil maďarizačné poslanie.