Literárny kalendár

Narodil sa vo Vrábľoch herec, pedagóg a recitátor Viliam Záborský, jedna z osobností, ktorá formovala slovenské činoherné herectvo. Bol známy svojím neopakovateľným hlasovým prejavom, ktorý sa výrazne prejavil pri prednese Hviezdoslavových veršov či v divadelných hrách, napríklad v tragédii Herodes a Herodias. Zomrel 5.2.1982. (TASR)

- Zomrel vo Viedni (dnes Rakúsko) geológ svetového formátu Dionýz Štúr, ktorého meno nesie geologický ústav v Bratislave (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra). Narodil sa 2.4.1827 v Beckove. (TASR)

Narodil sa juhoslovanský spisovateľ narodený v Bosne a Hercegovine (BaH) a píšuci po srbsky Ivo Andrič, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1961). Zomrel 13.3.1975. (TASR)

Narodil sa v Španej Doline spisovateľ, kritik a prekladateľ Samuel Bodický. Zomrel 22.8.1919. (TASR)

Zomrela v Banskej Bystrici spisovateľka Terézia Vansová, redaktorka prvého slovenského časopisu pre ženy Dennica, predstaviteľka realizmu v slovenskej literatúre. Debutovala cyklom básní, ktoré vyšli časopisecky, neskoršie boli reakciou na smrť malého syna. Zaujala románom Sirota Podhradských. Ďalšie dielo - romány: Svedomie, Kliatba, Sestry, krátke prózy: Nové šatočky, Julinkin prvý bál, Prsteň, cestopis: Pani Georgiadesová na cestách. Pre deti napísala novely: Paľko Šuška a Danko a Janko. Narodila sa 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine.

V Bratislave bola zriadená Univerzitná knižnica, druhá najväčšia knižnica na Slovensku.

V Bratislave zomrel literárny historik a publicista Juraj Špitzer. Študoval medicínu, no pre svoj židovský pôvod bol počas vojny dva roky v zbernom koncentračnom tábore v Novákoch. Po vojne študoval na FF UK v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života, tajomníkom Zväzu československých spisovateľov, po r. 1968 mal zakázané publikovať. Autor noviel Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa, scenárov k filmom Posledný návrat, Zaprášené histórie i svedectva o koncentračnom tábore v Novákoch, Nechcel som byť Žid. Po jeho smrti vyšiel súbor kníh Svitá, až keď je celkom tma. Narodil sa 14. augusta 1919 v Krupine.

V Rožňovej Neporadzi sa narodil spisovateľ Alfonz Bednár. Patril k najvýznamnejším povojnovým spisovateľom. Študoval na FFUK v Prahe a v Bratislave, bol učiteľom, pracoval vo vydavateľstve Pravda, bol dramaturgom Čs. štátneho filmu v Bratislave. Prekladal z anglickej a americkej literatúry, autor románov Sklený vrch, Hromový zub, Deravý dukát, Role, Balkón bol privysoko, Výpoveď, Osamelý havran, zbierky noviel: Hodiny a minúty a knihy: Tri scenáre, ktorá obsahuje scenáre filmov: Slnko v sieti, Organ a Tri dcéry. Ďalšie scenáre: Veľký deň, Za hrsť drobných, Moje kone vrané a i. Zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.

Zomrel básnik Karol Strmeň. Predstaviteľ druhej vlny katolíckej moderny. Autor zbierok Testament, Strieborná legenda, Žalm cyrilometodský, Znamenie Ryby, Preblahoslavená. Od r. 1945 žil v emigrácii, bol profesorom na univerzite v Clevelande. Narodil sa 9. apríla 1921.

V Martine zomrel bibliograf, lekár Pavol Halaša. Autor Registra Slovenských pohľadov, Provizórneho súpisu americkej krajanskej tlače, Katalógu slavistických kníh v Národnej knižnici Matice slovenskej. Narodil sa 4. apríla 1885 v Martine.

V Bratislave zomrel novinár, publicista, spisovateľ a básnik Miro Procházka. Debutoval v r. 1943 zbierkou Vejárom tvojich mihalníc. Spolupracoval s časopismi Elán a Tvorba, bol redaktorom Kultúrneho života a šéfredaktorom mesačníka Film a divadlo. Napísal denník z rímskej olympiády Arrivederci, Roma, knihu Most cez rieku Inn o Zimných olympijských hrách v Innsbrucku. Autor rozhlasových a divadelných hier. Narodil sa 1. augusta 1921 v Žiline.

V Bratislave zomrel na týfus dramatik Peter Zvon, vl. menom Vladimír Sýkora. Autor veršovanej drámy Tanec nad plačom, ktorá je porovnaním feudálnej a súvekej spoločnosti. V Slovenskom národnom divadle ju v r. 1943 režíroval Ján Jamnický. Ďalej napísal Peter Zvon tragikomickú hru Vzdialená zem a bol tiež významným divadelným kritikom. Narodil sa 9. januára 1913 v Chrudimi v Čechách.

Vo Vrbici sa narodil spisovateľ, politik, evanj. farár Martin Rázus. Patril medzi najplodnejších slovenských spisovateľov medzivojnového obdobia. Bol prívržencom autonómie Slovenska, po 1. sv. vojne sa stal predstaviteľom Slovenskej národnej strany, v r. 1929-37 bol jej predsedom. Básnické zbierky: Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna, Hoj, zem drahá, Kameň na medzi, romány: Svety, Júlia, Odkaz mŕtvych, Maroško, Maroško študuje, Bača Putera. Zo svojich náboženských esejí, veršovaných modlitieb a piesní zostavil knihy Z nášho chrámu a Pred tvárou božou. Svoje názory vysvetľuje v knihe rozhovorov so synom Argumenty. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne.

V Tajove sa narodil spisovateľ a dramatik Jozef Gregor Tajovský, vl. m. Jozef Gregor. Pôsobil ako učiteľ a neskôr študoval na obchodnej akadémii v Prahe. Po štúdiách pracoval v rôznych bankách, bol novinárom. Jeho tvorba sa vyznačuje sociálnym cítením. Diela sú realistickým obrazom a kritikou nespravodlivosti na dedine pred 1. sv. vojnou. Napísal drámy: Ženský zákon, Statky – zmätky, Smrť Ďurka Langsfelda, Hrdina, prózy: Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Horký chlieb, Na chlieb. Zomrel 20. mája 1940 v Bratislave, pochovaný je v Tajove.

V Dubovej sa narodil spisovateľ Vincent Šikula, pôvodne učiteľ hudby. Pracoval v časopise Romboid, v Slovenskej filmovej tvorbe, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V r. 1994-99 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Jeho dielo sa opiera o dedinské prostredie. V r. 1964 debutoval súborom čŕt a poviedok z vojenského prostredia Na koncertoch sa netlieska. Nasledovali knihy pre deti: Pán horár má za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom, novela: S Rozarkou a trilógia o udalostiach spojených s 2. svet. vojnou: Majstri, Muškát a Vilma. Román Matej je o živote šíriteľa slovenskej literatúry Mateja Hrebendu. Ďalšie dielo: kniha úvah Nokturná, prózy pre deti Vajíčko sliepky liliputánky, O múdrom kohútikovi, Augustín a zvon, Medardove rozprávky, Ďuro, pozdrav Ďura, novely Nebýva na každom vŕšku hostinec a Vlha. Zomrel 16. júna 2001 v Modre.

V Slanje v Chorvátsku sa narodil básnik a prozaik, predstaviteľ lyrizovanej prózy Ľudo Ondrejov, vl. m. Ľudovít Mistrík. Pôsobil ako notár, tiež bol úradníkom v Matici slovenskej. Autor poézie Bez návratu, Mámenie, Pijanské piesne i baladických románov o živote ľudí v horskom prostredí. Romány Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy neskôr vydal ako trilógiu Slnko vystúpilo nad hory. Autor poviedok Šibeničné pole, poviedok a románov pre deti Rozprávky z hôr, Tátoš a človek, O zlatej jaskyni a cestopisov Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine. Zomrel 18. marca 1962 v Bratislave.

V Častej sa narodil národný buditeľ, katolícky kňaz Juraj Fándly, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národného obrodenia. Teológiu študoval v Budíne a v Trnave. Najplodnejší spisovateľ prvej bernolákovskej generácie. V diele Dúverná zmlúva medzi mníchom a diáblom zobrazil idey osvietenského absolutizmu, národné obrodenecké snahy i sociálne cítenie. Zdravotnou a poľnohospodársku osvetou sa zaoberal v dielach Pilný domajší aj polný hospodár, Zelinkár, Slovenský včelár a i. Zomrel 7. marca 1811 v Ompitáli.

V Drienčanoch zomrel folklorista, evanj. farár Pavol Dobšinský. Bol farárom v Drienčanoch, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu rozprávok. S A. H. Škultétym vydal súbor fantastických rozprávok Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Prekladal z angličtiny a poľštiny, patril k popredným literárnym kritikom. Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach.

V Bratislave zomrel spisovateľ Vladimír Ferko. Bol redaktorom v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho najznámejšie diela patria dobrodružný chlapčenský román Červený delfín a zbierky poviedok Konopný kríž, Čertovo rebro. Román o osudoch drotárskej dynastie Ako divé husi, ktorý napísal spolu so synom Andrejom, bol sfilmovaný ako televízny seriál. Profesiu drotárstva predstavil v knihe Svetom, moje svetom. Venoval sa aj faktografickej literatúre: Kniha o Slovensku, Zlatá kniha Slovenska, Slovensko - moja vlasť. Narodil sa 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom.

V Bratislave zomrel prozaik, kultúrny a politický činiteľ Vladimír Mináč. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas vojny bol väznený v koncentračných táboroch a po vojne pracoval ako novinár. V r. 1974-90 bol predsedom Matice slovenskej. Po novembri 1989 bol poslancom SNR za KSS a SDĽ. Vo svojom prvom románe Smrť chodí po horách zachytil skúsenosti z SNP. Pokračovaním je román Včera a zajtra. Ďalej napísal román Modré vlny, zbierku poviedok Na rozhraní a za vrchol jeho tvorby je považovaná trilógia: Generácia - Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň o spoločenských pomeroch na Slovensku v období vojny, SNP a prvých povojnových rokov. Napísal tiež satirický román Výrobca šťastia, knihy poviedok Tmavý kút, Záznamy, eseje: Dúchanie do pahrieb, Zobrané spisy J. M. Hurbana. Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci.