Literárny kalendár

V Banskej Bystrici sa narodil dramatik Ivan Bukovčan. Bol dlhoročným dramaturgom Slovenského filmu. Napísal drámy Diablova nevesta, Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica, filmové scenáre Pieseň o sivom holubovi, Zvony pre bosých, triptych Medená veža, Orlie pierko, Stratená dolina. Zomrel 25. mája 1975 v Bratislave.

V Revúcej začalo svoju činnosť evanjelické patronátne gymnázium. Jeho prvým správcom bol básnik a pedagóg August Horislav Škultéty.

Vo Viedni založili vrcholný národný orgán Slovákov — Slovenskú národnú radu. Jej hlavnými predstaviteľmi boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Na zhromaždení v Myjave 19. septembra 1848 sa Slovenská národná rada vyhlásila za jediného predstaviteľa moci na Slovensku, vypovedala poslušnosť uhorskej vláde a vyzvala Slovákov do ozbrojeného povstania za oslobodenie Slovenska. Programovo vychádzala zo Žiadostí slovenského národa a záverov Slovanského zjazdu.

V Bratislave sa narodil básnik a textár Kamil Peteraj. V r. 1970 — 80 dramaturg spevohry Novej scény v Bratislave. Autor básnických zbierok: Sad zimných vtákov, Čas violy, Kráľovná noci, Vychádzka s večernicou, Lipohrádok, Faust a margaréty, Minútové básne, Sekunda rozkoše, Dom panny, Lode v delíriu, Motýľ z iného neba, Lyrické korzo. Autor textov piesní pre film Smoliari, pre muzikál Cyrano z predmestia a textov populárnych piesní, ktoré naspievali o. i. Pavol Hammel, Marika Gombitová a Miro Žbirka. Knihy pre deti: Malá myš a veľký slon, Celý rok sa hráme.

V Suchej nad Parnou sa narodil prekladateľ, redaktor Blahoslav Hečko. Pôsobil v rozhlase, v Revue svetovej literatúry, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Ťažisko jeho literárnej práce je v prekladateľskej tvorbe. Z talianskej a francúzskej literatúry preložil vyše dvesto divadelných a osemdesiat románových diel. Zameral sa najmä na komédie C. Goldoniho, na komédie a drámy L. Pirandella, J. B. Moliéra, De Filipooa a iných. Preložil romány H. de Balzaca, G. Chevalliera, R. Queneaua, G. Boccaccia, B. Celliniho, C. Paveseho, A. Moraviu, G. Deleddovej, G. Rodariho a ďalších. Teoretické práce: Dobrodružstvo prekladu, Nehádžte perly sviniam. Zomrel 22. decembra 2002.

V Bratislave sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie „nakladateľskej a vydavateľskej spoločnosti“ TATRAN, (účastinná spoločnosť, 1953 — 65 pod názvom Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, od novembra 1965 Tatran, slovenské vydavateľstvo beletrie a umenia), v súčasnosti znovu akciová spoločnosť.

V Čiernom Balogu sa narodil spisovateľ Ladislav Ťažký, jeden z najproduktívnejších autorov slovenskej prózy. Zúčastnil sa 2. svet. vojny, študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. V r. 1967 — 68 pracoval v denníku Smena. Po auguste 1968 bol vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a pracoval v Ústredí ľudovej umeleckej kultúry (ÚĽUV). Od r. 1979 sa venoval len písaniu. Po r. 1989 čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej, externý poradca prezidenta. Debutoval zbierkami poviedok: Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta a zážitky z 2. sv. vojny opísal v novele Dunajské hroby. Romány: Amenmária, Pivnica plná vlkov, Evanjelium čatára Matúša, Aj na nebi je lúka, Pred potopou a i. Autor filmových scenárov, divadelných hier, literatúry pre mládež, cestopisov a publicistických textov. Zomrel 20. januára 2011 v Bratislave.

V Tisovci sa narodil politik a publicista Vladimír Clementis. Po vyštudovaní práva v Prahe pôsobil ako advokát v Bratislave. Bol členom KSČ, v r. 1939 — 45 sa zúčastnil zahraničného odboja vo Francúzsku a Veľkej Británii, v r. 1945 — 48 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, 1948 — 50 minister zahraničných vecí ČSR. Po vykonštruovanom stalinskom procese bol v r. 1951 zatknutý a 3. decembra 1952 ho v Prahe popravili. V r. 1963 bol rehabilitovaný. Autor ľavicovo orientovanej literárnej publicistiky: Slovenský ľud a odkaz T. G. Masaryka, Usmerňované Slovensko, Odkazy z Londýna a osobne ladených kníh: Nedokončená kronika a Listy z väzenia.

V Píle-Častej sa narodila spisovateľka Mária Haštová, rod. m. Hilda Grellnethová. Venovala sa literárnej tvorbe pre deti a mládež, bola pracovníčkou Pedagogického nakladateľstva a vedúcou redaktorkou časopisu pre deti Zornička. Dielo: Kvietky, Zlatovláska, Zo starej horárne, O starenke z ostrého vrchu a i.

V Bratislave zomrel slovenský spisovateľ, maliar a publicista Janko Alexy. Narodil sa 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši

Narodil sa v Sobotišti evanjelický kňaz, učiteľ a železničný úradník Daniel Jaroslav Bórik, ktorý bol počas revolúcie v roku 1848 tajomníkom Slovenskej národnej rady (SNR). Zomrel 22.6.1899. (TASR)

V Rakši sa narodil jazykovedec, evanj. kňaz Michal Miloslav Hodža. Organizátor národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Bol farárom v Liptovskom Mikuláši. Pôvodne stúpenec Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. Iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu, zakladateľ vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848 — 49 signatár Žiadostí slovenského národa, organizátor povstania. Neskôr sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný a od r. 1867 žil v Těšíne. Napísal spis Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo a jazykovedné práce Epigenes Slovenicus (Potomok slovenský) a Větín o slovenčine. Básnická tvorba: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Zomrel 26. marca 1870 v Českom Těšíne.

Zomrel v Bratislave scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér Viliam Ján Gruska. Pôsobil v Lúčnici v 50. rokoch ako tanečník, sólista a choreograf, v 60. rokoch pracoval ako pedagóg tanca a choreograf v ľudovom súbore Technik. Narodil sa 24.9.1936. (TASR)

Zomrel v Žiline spisovateľ, autor kníh pre deti a mládež Ján Pohronský, vlastným menom Ján Pemer. Narodil 2.7.1908. (TASR)

Zomrel poľský spisovateľ Zbigniew Nienacki, vlastným menom Zbigniew Tomasz Nowicki, autor úspešnej série kníh o pánovi Tragáčikovi. Narodil sa 1.1.1929. (TASR)

Zomrel čilský básnik, politik a diplomat Pablo Neruda, vlastným menom Neftalí Ricardo Reyes Basoalto, laureát Nobelovej ceny za literatúru (1971). Narodil sa 12.7.1904. (TASR)

Narodil sa v Partizánskom spisovateľ a prekladateľ Igor Otčenáš, ktorý debutoval zbierkou poviedok Kristove šoky. Medzi jeho ďalšie diela patria napríklad knihy Keby (Rýchle dejiny budúcnosti Slovenska), či Hokej na dvoch kontinentoch. (TASR)

Narodil sa český výtvarný teoretik, kritik a historik, ale predovšetkým básnik a popredná postava českého undergroundu Ivan Martin Jirous prezývaný Magor. Bol "manažérom" legendárnej undergroundovej skupiny Plastic People of the Universe a podieľal sa na vzniku a fungovaní významnej samizdatovej edície Vokno. Za svoju činnosť bol niekoľkokrát väznený komunistickým režimom a práve vo väzení vzniklo jeho vrcholné básnické dielo Magorovy labutí písně. Zomrel 10.11.2011. (TASR)

Zomrel rakúsky lekár a psychiater, zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. Narodil sa 6.5.1856. (TASR)

Narodila sa rakúska filmová herečka Romy Schneiderová, rodným menom Rosemarie Magdelena Albach-Retty, známa napríklad stvárnením rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety vo filme Sissi. Zomrela 29.5.1982. (TASR)