ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zahrkotal balón a zastal nad himalájskymi hoľami. Vtom sa všetci ospanliví prebudili a pozerali kde, čo a ako?!

Balón sa kolísal len dve siahy nad Dhaulágiri, a preto sa Jedoš chcel naň spustiť a obzrieť, aké tu rastú machy. Ale svojím štiepom dosiahol len sneh a ľad.

„Ej, toto je prekliato vysoký vrch,“ povie nato Chytroš, „veď som balón od Ruska stále vyššie šibal, a hľa, tu máš! Skoro sme do jeho vrchola zavadili.“

„Len ochotne a rozumne zastavte balón, už sme pri cieli,“ zamrmlal Vedoš, „verím, že odtiaľto si pozrieme celú Áziu, aby sme sa o Zemi lepšie poučili.“

Nato vyšiel Krutohlav a celý vážny, sadnúc si na stoličku, takto začal vykladať:

„Počúvajte, milí bračekovci, a poučte sa aj o Ázii.“

„Čujme majstra!“ zadunčalo celé okolie a taký ryk sa zdvihol, že Indovia kľakli na kolená.

„Ázia je, ako vidíte, spojená len s Európou a tamtou úžinou aj s Afrikou.“

„Verabože, je to pekný kus zeme,“ zamrmlal Zvedoš.

„Mlč!“

„V tomto okruhu zeme napočítate ledva dvadsať ozajstných štátov. Všetko ostatné zaujímajú divé národy. Len ma nepretrhujte, najprv vám chcem hovoriť o celej Ázii.

Počúvajte! Ázia je najvyvýšenejšia práve v prostriedku, odtiaľ sa na všetky strany sveta znižuje. Práve preto, že sme v jej prostriedku, môžeme ďalekohľadmi všetko rozoznať. A keď pre okrúhlosť Zeme nespozorujeme niektoré kraje, potom vyjdeme vyššie a uvidíme všetko potrebné na oboznámenie sa so všetkými čiastkami tohoto kraja. Ty, Chytroš, to maj na zreteli!

Poďme teda k holiam. Bračekovci! Tu nájdete toľko hôľ, a takých vysokých, aké sa nikde inde na Zemi nenachádzajú. Nechcem vás obťažovať menami ako Chan-gaj, Mustang, Ťan-šan, Bolor-tag, Kuen-lun, Čunglin, Ounutu, Karakoram, Čiančán, Uluktag atď. atď. Pripomeniem vám iba to, že najvyšší vrch na Zemi sa volá Dhaulágiri a je vysoký 26 862 stôp.“

„No veď sme sa skoro doňho rypli. Ej, či je to ale výška! Pozrite sa dolu, aj najvyššie vrchy sú iba kopce proti takémuto hovädu,“ pretrhol Krutohlavovi reč Zvedoš. Nato sa všetci natiahli a obzreli ozrutnosť vrchu. Bystroš mal pri tom takmer dolu sfrknúť, lebo sa hlboko napínal, a keby ho nebol Chytroš chytil za frak, istotne by bol hlbočinu premeral. Keď sa huk utíšil, začal Krutohlav ďalej vykladať:

„Za vrchom Dhaulágiri stojí hoľa Jamantra, 25 500 stôp vysoká, Dalbún 24 740 stôp a Hindukuš 20 500 stôp vysoký.

V tomto priestranstve posiatom vrchmi nechýbajú aj roviny alebo radšej stepi. Tieto sa nachádzajú viac na severe a v strede okolo nás. Tu nájdete len piesok a soľ (sódu).“

„Je to ozaj podivný kus zeme a zdá sa, že to, čo má Európa v malom, Ázia má vo veľkom,“ preriekol Strmoš.

„Nechajte ďalej rozprávať majstra!“

„Piasina, Indigirka, Huangho, Kistang, Aasi, Hirmend, Godávarí, Iravadi, Petras.“

„Ba ešte Zahaš, Drndrady, Horvéry, Brubendy a bohviečo za Bumbury, Kurdury sa tu nachádzajú,“ povie mrzuto Jedoš. „Už ich mám aj tak dosť, a nie aby som ešte aj také slová počúval.“

Celá spoločnosť sa zarihotala a sám Krutohlav, keď im pripomenul, že sú to mená riek, usmial sa kúštik pod bajúz.

„No teda, keďže žiadate, aby som pokračoval, prejdem radšej na klímu.“

„Dobre, dobre!“

„Ázia teda, ale počúvajte!“

„Počúvame!“

„Ázia sa rozkladá od pólu až dole po ekvátor.“

„Ej, to je ale kusisko zeme,“ múdro povie Mudroš.

„Najsevernejšia klíma je na Sibíri — tu je len leto a zima. Leto len cez jún až august, inak zima.“

„Bŕ!“ ozve sa Zimnoš.

„Stredná klíma je taká ako na Slovensku a tu sa štvoraké počasie udržiava.“

„To sa mi páči,“ odpovie Striedmoš.

„Južná klíma je na juhu. Od júna po september tu prší — a vtedy je tunajšia zima, inak panuje náramná páľava.“

„Huj,“ odpovie Teploš. „Tu by bolo lepšie orať ako na gemerskom Hrone.“

„Počúvajte ďalej majstra.“

„V tomto rozsiahlom kraji sa pravdaže nájdu aj kovy. Platina je v hojnosti na Sibíri, ale aj zlato; tiež v Číne, v Tibete atď. Je tu aj striebro, meď, železo, ortuť, cín, olovo, soľ, kamenné uhlie, nafta.“

„Nuž a chýrečné ázijské diamanty sú kde?“

„V Indii,“ odpovie Krutohlav, „na Borneu, v Číne, v Perzii, v Japonsku.“

„Čert slýchal také mená,“ zamrmlal Mrnkoš.

„Okrem vlkov, medveďov, veľrýb, tarandov, byvolov sú tu aj divé somáre, slony, nosorožce, tigre, levy, hyeny, leopardy, pantery, šakaly, opice, mošusová zver,^[196] krokodíly a bohvieaké ešte zvieratá. Keď sa dakto chce pasovať s jedovatými hadmi, nech len sprobuje!“

„No verubože, ja nie, ja ich veľmi nenávidím,“ povie Bojko.

„Teraz vám chcem predložiť celkom nový predmet, ale natrčte uši! Počúvajte, akí obyvatelia prebývajú v Ázii. Tu okolo nás prebýva kaukazská, malajská, mongolská a černošská rasa.“

„Havranská, mudronská, maličká a holofernecká,“ zadudre smelo Bystroš, „to by lepšie vyzeralo; čert to počul!“

„Nerúhaj sa,“ odpovie Strmoš, „ale radšej počúvaj ďalej a pouč sa.“

„Kaukazania majú bielu farbu, červené líca, dlhé vlasy, krás…,“

„Hej, Zvedateľ, to by bolo dačo pre tvoje zuby!“

„Mlčte, pokušitelia,“ odpovie Krutohlav. „Mongoli sú žltastej farby, riedkych čiernych vlasov, sploštenej tváre a kostí.“

„Bŕ! Nechcem o nich nič viac vedieť,“ odpovie Hnusota.

„Malajci sú brunátni, ich vlasy sú čierne, kypré, majú široké nosy a veľké ústa.“

„To na halušky,“ zamrmlal Úzkoš.

„Černosi sú čierni s kučeravými vlasmi, tupým nosom a nabehnutými gambami.“

„Toho národa by ti bolo treba, lebo si svoj nevieš nájsť,“ povie Hrdoš Chúlostivému.

„Netárajte,“ zamrmlali všetci.

Medzitým Krutohlav skončil a prešiel na iný predmet o Ázii. Keď sa nazajtra všetci poschádzali, začal takto rozkladať:

„Počet obyvateľov je do šesťsto miliónov; hovoria siedmimi hlavnými rečami a stoosemdesiatimi dialektami. Európskym rečiam je najbližšia indická. Niektorí bývajú v mestách, iní sú pastieri a nomádi. Jedni chodia holí, druhí v skvoste a v nádhere. Tak je to aj s jedením. Jedni jedia ryby, iní, ako Číňania, mačacie a psie mäso, v Siame aj potkany. Niektorí zase žijú len z rastlín. Jedni pijú pálené, iní fajčia ópium atď. Náboženstvo je mohamedánske, pohanské, židovské, kresťanské.“

Vtom zarachotal balón a zastavil sa na

1. Sibíri

a nad ďalšími krajinami, patriacimi k Rusku. Sú to rozsiahle kraje a patrí k nim Kazaň, Astrachán, Sibír, Kaukaz atď. a majú do 274 100 štvorcových míľ.

„Ako vidíte, na juhu sa vŕšia ohromné hole a vôbec celý kraj je pretkaný vrchmi. Je tu ale aj dosť rovín, močarín a jazier. Najrozsiahlejšie vrchy sú na Kaukaze, dlhé 150 míľ.

Počet obyvateľov je desať miliónov a sú rozličného rodu.“

Nato balón zadundal a zastavil sa nad krajinou, zvanou

2. Turkestan

Tento je 34 000 štvorcových míľ veľký. Pozostáva z hôľ a hôľnych dolín. Tu je Chvalinské more.^[197] Z kovov majú všetko. Obyvatelia sú Tatári a je ich asi päť miliónov.

3. Ázijské Turecko

Veľké je 26 000 štvorcových míľ. Celá krajina je veľmi vrchnatá a len na juhu sú stepi a roviny. V Libanone rastie výborné drevo. Z kovov majú všetko.

4. Arábia

Celú Arábiu si predstavte ako zvýšenú rovinu, z ktorej veľká časť je pokrytá pustatinami. Veľká je do 46 000 štvorcových míľ. Najvyššie vrchy sú ako Tatry. Nemá skoro nijaké potoky, panuje tu teplo, sucho a prší len cez zimu. Kovov je tu málo, tým viac vynikajú koňmi. Obyvatelia sú Arabi a je ich asi dvanásť miliónov; všetci sú mohamedáni.

5. Perzia

Je veľká asi 22 000 štvorcových míľ. V prostriedku má vyvýšené, rozsiahle roviny premiešané kopcami a stepami. Inak celá krajina vyzerá smutno, lebo všetky kopce sú, ako vidíte lysé… Vody majú veľmi málo, a keby im nechýbala — viete čo? — chudoba by prestala a táto krajina by sa v raj musela premeniť. Na zemi leží soľ ako sneh a horúce slnko ju stále väčšmi vyvára. Miestami majú hory vysoké ako Tatry, tam je sneh a ľad, inak tu panuje horúčava a teplo. Kovov majú málo. Obyvateľov je do dvanásť miliónov.

6. Afganistan

Je veľký 12 000 štvorcových míľ. Zväčša je hornatý. Najvyšší vrch má 19 000 stôp. Prepanuje tu veľká suchota, kovov majú málo. Obyvateľov do šesť miliónov.

7. Beludžistan

Celý kraj tu pod našimi nohami sú samé hory a doly. Tamtá púšť je dookola ohradená skalinami ako záhrada. Podnebie je podobné perzskému: na výšinách je sucho a teplo. Voda chýba aj tu a orať sa dá len tam, kde nechýba voda. Je tu najväčšia zima, ale aj africká horúčava. Obyvatelia (tri milióny) sú väčšinou nomádi.“

Potom sa balón zastavil nad nebeskou zemou, čiže nad

8. Čínou

„Pozerajte sa len na tento priestranný kraj zeme, ktorý je takmer 200 000 štvorcových míľ veľký. Tamhľa od mora sa stále dvíha a v himalájskych reťaziach dosahuje najväčšie výšky; tieto majú okrem mnohých vnútorných reťazí hôľ do 2000 vrchov, 1472 riek a jazier. Jedno z jazier má štyridsať míľ obvodu, iné zase dvadsať. Niektoré rieky sú velikánske a dĺžka niektorých kanálov je do dvestopäťdesiat míľ. Povetrie je tu zdravé. Na holiach prepanúva zima, sneh a ľad, inde zase je teplejšie ako na Sicílii. Z kovov tu nájdeš všetko a z rastlín čínsky čaj, rebarboru, gáfor. Sú tu vlci, opice, medvede, nosorožce, tigre atď. Počet obyvateľov je do štyristo miliónov; sú to Číňania, ktorých písmo má 80 000 litier. Prebývajú tu aj akísi Solosovia, Miaosovia atď. Zväčša sú bojazliví, prebití, úctiví, sebeckí, podlízaví, ceremoniálni a na svoj národ pyšní. Patria im tieto podrobené krajiny: Tibet, Buchara, Mongolsko a iné.“

9. Japonsko

„Tam vidíte morskú zákrutu Faifka, v ktorej už pokapalo mnoho ľudských životov. Inak, pozrite, aj keď toto kráľovstvo sa podobá svojimi ostrovmi Anglicku, predsa niekedy súviselo s Áziou. Tam, aha, vyvrhujú sopky oheň, tam sa zase zem trasie. Tento vrch, vysoký ako Mont Blanc, pokrytý vždy snehom, večne soptí. Inak je táto krajina dolinatá a neúrodná, obývajú ju však zdraví a veľmi usilovní ľudia. Je veľká 125 000 štvorcových míľ. Tento kraj je teplý, ale má citeľné zimy, a ako vidíte, stále tu hrmí a strhávajú sa búrky. Zlata a striebra majú hojnosť. Obyvateľov je do tridsať miliónov. Teraz vám poviem ešte niečo o Indii, kde sa dostal sám Alexander Veľký.

10. India

Väčšina týchto rozsiahlych krajov spadá pod Angličanov. Predná India má asi 52 000 štvorcových míľ a jej sever je pretkaný ohromnými reťazami vrchov. Odtiaľto nižšie ležia Himaláje s najvyššou hoľou na Zemi Dhaulágiri, vysokou 26 340 stôp. Sú tu roviny a piesok, inak je to kraj veľmi úrodný s mnohými riekami, dlhými od stoštyridsať do tristoštyridsať míľ. Sever tejto krajiny je ako Slovensko, inak dolu nižšie je teplo až horúco. Chodia si tu slony, nosorožce, hyeny, tigre, pantery, leopardy, šakaly, ostrovidy, levy a opice. Obyvateľov je stodvadsaťtri miliónov, takmer čistých Indiánov.^[198] Okrem toho sem patria slobodné kraje Seikov, Gvaliorov, Nepautov a iných. Zadná India je hornatá a rovinatá a má veľké rieky. Inak je tu veľká horúčosť. Obyvateľov je tu dvadsaťjeden miliónov. Prebývajú tu Mongoli. Okrem Angličanov sú tu aj Birmani, Anami, Malakovia. Z ostrovov je najväčší Cejlón, horúci a veľmi úrodný.“