Hviezdoveda

Keď Krutohlav dlhý čas frngotal a prešiel Tiché more, zastavil sa nad Austráliou a začal o nej vykladať:

„Tento diel Zeme sa skladá zo samých ostrovov, z ktorých väčšina je hôľnatá, niektoré vrchy majú do 15 000 stôp. Nové Holandsko je lysé a neúrodné pobrežie. Inak tieto ostrovy sú úrodné a krásne. Z kovov, rastlín a zvierat majú všetkého hojnosť. Obyvatelia sú Papuánci a Malajci a sú ich asi tri milióny.“

*

„Nechápem,“ začal celkom domordovaný Krutohlav sám sebe rozprávať, „že z týchto takých výborných mužov, ktorí ma sprevádzali na tej dlhej ceste, aby sa o Zemi poučili, už ledva dajeden dýcha. A čože bude ešte z tých, ktorí ležia chorí, keď nastúpime ešte ostatný kus cesty? Amen — s vami sa už nedá nič začať!!!“

Vtom obrátil Krutohlav svoj balón a letel do Európy. Príduc domov, neustále rozmýšľal o tom, čo a ako si počať, a to tým viac, že už celú Zem obišiel.

Sediac nespokojný doma, rozmýšľal hlboko, čo má ďalej začať. A keďže sa mu Zem znechcela, nadchnutý vyššími myšlienkami a predstavami, začal o novom predmete tak veľmi rozmýšľať, že sa mal zblázniť.

„Nechcem tu ďalej zotrvávať,“ odhodil pipku aj pero, „chcem ďalej, nech sa čokoľvek stane. Pravda, som tu, ale pôjdem ďalej a týchto darebákov nechám na večnosť tu na Zemi, nech robia, čo chcú, od svojho predsavzatia neustúpim!“

Nato sa celý Krutohlavov dom v Mníšanoch tak zatriasol, že sa s tým ani Thekla, ani Vezuv porovnať nedá.

A keď päsťou udrel o stôl, tak zarachotal, že sa ozvala aj Mokrá lúka, aj revúcky Kvirín.

A keď sa mu potom kýchlo, zomlel sa dolu vrchol Kohúta aj s jedlinou.

A keď nohou zadupal, Lisabon sa prepadol.

A keď si nos poškrabal, celé lesy okolo Telgártu sa pováľali.

Koniec