ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1] Báseň prvý raz uverejnená v Pamätníku Matice slovenskej ku tristoročnej oslave Mikuláša Šubiča Zrínskeho, konanej na Slovensku. Banská Bystrica 1866, 114.

Keďže Sládkovič nazval báseň „ponáškou“, otázka ponáškovitosti zaujímala Jaroslava Vlčka. Dokázal, že v tomto prípade nejde o ponášku v pravom zmysle slova, lebo nie je známa nijaká predloha, podľa ktorej by bol Sládkovič napísal báseň. Našiel iba isté príbuznosti s Chalupkovou básňou „Mor ho!“ v tom, že v oboch prípadoch sa vyskytuje refrénovité zvolanie (Mor ho! — Zbiť — lebo mrieť!). Podarilo sa mu však nájsť predlohu melódie, z ktorej čerpal Ján Levoslav Bella: „Melódia, na ktorú sa mal spievať text piesne ,Zbiť — lebo mrieť!‘ je od viedenského Nemca J. Sauera a od neho je iste i štvorhlasová úprava piesne.“ (Sborník Matice slovenskej I. 1923, 126 — 128.)

Rukopis básne (1 list rozmerov 22,5 × 14,5 cm) má dátum: „27. Julia 1866“. Namiesto refrénovite opakujúceho sa trojveršia je tu len dvojveršie:

Slohy sú očíslované. Medzi nami uverejneným textom a textom rukopisným sú len tieto odchýlky: v. 3: v krvi polia — v krve polia; v. 7, 14, 21: mrieť — mreť.