Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
(Pôvodne Goethe)
[1]
Blížite sa zas, vy hmlisté postavy!
ktoré nejasné oko vídavalo;
či pamäť moja vás predsa raz pristaví?
Či srdce šiaľ ten ešte neponechalo? —
Musí byť! — nuž buď — nech triumf svoj slávi,
čo — akoby z mŕtvych — okolo mňa vstalo:
srdce mi mladistvú rozjarenosť čuje
v čarovzduchu tom, čo kŕdeľ váš obletuje.
S vami prichodia aj sladkých dňov obrazy,
a mnohý drahý duch sa zjavuje;
sťa povesť stará — čo zábudou už razí —
ľúbosť prvá i družstvo vystupuje:
stíchol, v labyrinte tom sa opakuje,
menujúc milých, ktorým krásne doby —
skôr ako mne — porvali včasné hroby.
Už nečujú moje terajšie spevy
duše, ktorým som dakedy spievaval;
družstvá prívetivé! sťa tieň mi zašli ste vy,
a hlas ohlasu nemá, ako ho predtým mával;
tváre cudzie a studenosť, či hnevy
vidím tam, kde svet priateľov mi stával: —
a čo ešte prajno pieseň moju posúdi,
to — ak žije — šírym svetom roztratené blúdi.
A mňa unáša túžba, už dávno odvyknutá,
do tamtých tichých, dumných duchokrajov;
šepce piesenku duša mi utisknutá,
jak šumí vetrík jesenným lístím hájov;
mráz ma prejíma — hruď krotne, mäkne ľúta —
tvárou sa cedí kropaj za kropajou: —
Čo mi zostalo, je ako tieň ďaleký,
a skutočnosť to, čo mi vzali veky.
[1] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 1 — 2.
Sládkovič posielal báseň Viktorinovi do druhého ročníka almanachu Lipa (29. novembra 1860). O básni sa takto vyslovuje: „Goethovo ,Zueignung‘ je báseň tak výborná, že som sa nemohol zdržať — bárs aj neobľubujem preklady — našej literatúre ju prisvojiť. Preklad sa mi zdá podarený a nazdám sa nie k mojej, ale nemeckého velebásnika rečeno — že sa Vám bude páčiť. Previeva ňou nebeská posvätnosť a spieva tam duch už ,duchovným telom‘ odiaty.“
Preklad Goetheho básne, ako tomu nasvedčuje datovanie rukopisu (1 list rozmerov 21 × 17 cm), pochádza z 20. novembra 1860.
Medzi uverejneným textom a textom rukopisným niet väčších odchýlok: v. 9: sladkých dňov — sladkých dôb; v. 11: čo zábudou už razí — čo zabudnutiem razí; v. 12: ľúbosť — ljubost; v. 13: už sto razy — juž storázi.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
