Memento mori

Smrti Pán, života,
láskavá dobrota,
vytrhol útly kvet,
chcela ho rvať zlota.

V slávnostnej velebe
pritúlil ho k sebe,
otvoril slasti ríš,
prekrásné mu nebe.

Blaho tam, bôľ tuto,
voľnosť výš, dol puto;
čo sa chce patorám,
je v rajskom parku to.

Opúšťaš púšť plavú,
bodľač, tŕň, žihľavu,
nezbedný detvy shluk,
ľahodnú zábavu.

Rodičia slzaví,
Boh vám daj úľavy!
Prijde čas, prijde zhoj,
duch váš sa zotaví.

V. 21. X. 1916