Memento mori

Prišla smutná, tklivá chvíľa,
  zahučal mi smrti zvon.
Drahí moji plačú, kvília,
  že sa beriem z chyže von.
  Vzdychám, volám ku Bohu:
  prijmi dušu úbohú!

Vále, klamný svete, vále!
  vzďaľujem sa od teba;
trhám chýb, škvŕn, zloby šiale,
  túžim, túžim do neba.
  Bolo biedy, bôľa dosť,
  spásy prosím už radosť.

Zachoval som vieru čistú,
  v krížoch ľúbal svätý križ;
okom slzným lkám ku Kristu:
  Spasiteľ môj, zdviž ma, zdviž!
  Premiň krehkosť, previny,
  Smilovníku jediný!

Slabé, óh, my zeme dietky,

  vôľu známe vždy božiu;
tyckáme však tu-tam všetky,
  k hriechu lneme podnožiu.
  Skrúšenosti červ ja som,
  ukáž, Pane, svetla dom.

Vyznal som brud, nariekal som,
  telo prijal, krv, olej.
Odpustkov pln vďačne vzal som —
  rosou lásky ma polej!
  Sľutovania veľmore:
  tiahni, tiahni ma hore!

Vále, verná ty manželka,
  sladká družka, mierni žiaľ!
Kormutnosť, viem, tvoja veľká,
  že ja prsteň zpiatky dal.
  Prijde čas, no prijde raz:
  oblapím ťa v raji zas.

Synovia vy, milé dcéry,
  v srdci noste nežnú mať!
Vite vence z ctností viery,
  jak sa šťastno chcete mať!
  Vrúcny boj, pot, práca, česť
  musí vás vždy k blahu viesť.

Vále, rod môj, príbuzenstvo,
  dobrodinci, priateli!
Pravé Krista prívrženstvo,
  hlas, odísť preč, už velí.
  Svornosť, vľúdnosť, milota
  v žilách nech vám kolotá.

Aj vám zavznie, zaburáca
  žalostný ten skonu zvon.
Aj vám spŕchne pravdy pláca
  za kvet skutkov, súžbu, ston.
  Horlivý čin, služba chrám
  okrasou buď žitia vám.

S Bohom, roľky, pestré kopce,
  zvučný hájik, dumný les!
Stárež-mládež vážnej obce:
  už sa lúčim s vami dnes.
  Óh, najsladší Ježišu,
  pojmi v ríš ma najvyššiu!

V. 18. V. 1914