Memento mori

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 147 čitateľov.

Autor: Dlhomír Poľský

Digitalizátori: Viera Studeničová, Mária Kunecová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nad hrobom


Krutej pichlo smrti ťa žihadlo,
slnce žitia tvojho, ach! zapadlo.
      Jamy, hľa, skrýša
      nová ti ríša…
Tam pobudni deň po súdny.

Bied ti umkly centy, trampôt ťarcha,
v tichej truhle nič ťa viac nešparchá.
      Starosti chmáry
      nemrštia tvári.
Trápny svízeľ navždy zmizel.

Slovom, skutkom krášlils’ vzornú vieru,
v lone najdeš zeme pôžit mieru.
      Sväté to miesto
      oddychu jesto…
Nuž spočívaj, sladko snívaj!

Opustíme aj my púti chodník,
dovršivší dielo, spásy podnik.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
      Vetvičiek listie
      šušle tu iste:
skôr či neskôr v hrob vlezie stvor.

Svoje aj my kosti tu složíme,
prsti otvor čierny aj nás prijme.
      Keď v dobu hmlistú
      zaspíme v Kristu,
smrekov zášum čuje náš um.

Sľutovníku dobrý, Synu Božský,
vítaj duše mrtvých lásky bozky
      Spáľ škvrny lávou,
      oblaž ich slávou
vlasti večnej, nekonečnej.

V. 9. XI. 1916

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU V cintori