ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ja som sa už v poslednom liste od vás odohnal a prial vám pekný, šťastný nový rok, ale pán redaktor, totiž Smrek, nechce byť s tým spokojný a žiada, aby som pritom nebol taký macošský. „Pozmetajte si sám smeti pred vlastnými dvermi — hovorí — a pred očami junáckych felibrov dajte zabronieť zlaté zore nových, krásnych nádejí pre nastávajúci nový rok!“

Mladý redaktor má úplnú pravdu. Lenže zabúda, že príroda ľudskej psychy je už taká, že nikdy nechce vidieť lavínu smetí, v ktorej sa jej vlastná chata už-už chce zatopiť a aby nastávajúcu katastrofu nebadala, vždy sa radšej zabáva na smetisku svojich blížnych…

Nuž ale i to je faktom, že takéto vozenie sa po druhých tiež len na chvíľu pomáha; treba mi bude v posledný deň míňajúceho sa roku predsa len vstúpiť do seba, posypať hrivu popolom a vyspovedať sa zo svojich vlastných nerestí. Toto si vybavím najlepšie sólo, sám so sebou, pozrite ale, ako sa z tej druhej aféry, resp. redaktorovej požiadavky vystrábim. Hľa, ctnostiplný pápež Silvester, ktorého pamiatke zasvätilo kresťanstvo najposlednejší deň v roku, bol vraj prvým hierarchom, ktorý mával pri celebrovaní tiaru na hlave: tripľovaný to symbol zvrchovanej moci Kristovej na tejto zemi. To bolo dávno. Prvý rozmach kresťanstva, ešte za života Konštantína Veľkého, pre dnešné mozgy je už len púhou legendou.

Ale k tomu, čo vám chcem tu s prorockým gestom nastoliť, spomeniem ľahší príklad, niečo z našich dní: žilinskú staničnú reštauráciu, podľa všeobecnej mienky hotovú to zlatú baňu, obdržal vraj istý mladý odborník-Slovák, ktorý tamže bol voľakedy len obyčajným, maličkými pikolom…

Čo myslíte, felibrovia, družina vyberaná, či neprichodí s rokom 1928-ym, s desiatymi rokom našej slobody, ten pravý čas, aby sme si i my na znak našej plnej moci nasadili taký trojdielny zlatý veniec na čelo naše? Povedzte, či neboli sme už dosť pikolami, len slabo platenými praktikantmi v tejto našej „zlatej bani“, v slovenskej otčine našej?!

Vidíte, to, čo mi najkrajšie mohlo v tejto chvíli na um zísť, to prinášam vám tuto ako novoročné želanie, alebo ako darček zmierenia.

Vezmite a noste od dneška tento krásny symbol vašej zvrchovanosti stále, a k tomu vám prajem, aby ste tam, kde ste posiaľ boli len nepatrnými honelníkmi — tak ako henten len pikolom — aby ste avanžovali na bačovstvo, aby ste bačovali dobre a — až sa čas nachýli — i slávne dobačovali, amen, staň sa, bože, všetko toto v tomto roku, ktorý práve čakáme!

Váš M. Th. M.