Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a zamestnanie


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a zamestnanie

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Mária Hulvejová, Barbora Králová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 97 čitateľov

5. Jednotlivé remeslá a zamestnania

Obsah

a) Baník
b) Čižmár, obuvník
c) Kolár
d) Kováč
e) Krčmár
f) Krajčír
g) Kuchárka
h) Poľovník a rybár
i) Mäsiar
j) Mlynár
k) Murár
l) Ovčiari
m) Pltník, drevokupectvo
n) Priadka
o) Práčka
p) Rubač
r) Stolár
s) Ševkyňa
t) Tkáč, tkáčka

Príslovia, porekadlá a úslovia

a) Baník

110

Kto pajuje bane na železo, vozí sa na štvorke; kto na med, na párke, a kto na zlato a striebro, chodí pešo.

Nieto väčšieho blázna ako baník, lebo hľadá tam, kde si nepoložil.[43]

Cnostná ruda.[44]

Tam robil starec.[45]

Trafili na žilu.

b) Čižmár, obuvník

115

Čižmár aj na kameni vyžije.[46]

Čižmár obyčajne deravé čižmy nosí. Č. 332. Adalb. But 10, Szewc 8.[47]

To má čižmár v zisku, čo natiahne v pysku. Adalb. Szewc 19.[48]

Ševci v pondelok hľadajú Krišpína. Bošácka dolina.[49]

Švec sa neporúbe. — Švec sa nepotne.[50]

c) Kolár

120

Hlava tri dni, spice tri roky, bahry tri mesiace.[51]

d) Kováč

Nieto majstra nad kováča — ten zo starého robí nové.

Šmikňa má veľké ústa.[52]

e) Krčmár

Kde kresťan kostol vystaví, tam čert so židom krčmu pristavuje. Novohrad.[53]

Krčma bez žida — kostol bez kňaza.

125

Krčma je dobrá, ale počta je zlá.[54]

Krčma je pre poriadnych ľudí. Adalb. Karczma 20.

Krčmárska krieda. Adalb. Kreda 3, Pisać 8[55]

Mlyn a šenk sú čertova škola.

Po kočišovi bič, po krčmárovi nič. Adalb. Furman 9.

130

V krčme je každý pánom.

Zlatá britva.[56]

f) Krajčír

Dva razy meraj, raz strihaj. Č. 259. Adalb. Mierzyć 2.[57]

Krajčír, mlynár a bača najlepší pšóres majú. (Iné príslovia pozri ďalej pri hesle Ševkyňa a 144.)[58]

g) Kuchárka

Čistota najlepšia kuchárka.

135

Kuchárka sa pary naje.

Kuchárka z Ošklivíc.[59]

Zaľúbená je, lebo presolila.[60]

Tá po kuchyni tácky vozí. Modra.[61]

h) Poľovník a rybár

Ryba — chyba. Adalb. Ryba 19.[62]

140

Rybár, vtáčnik a hudec — traja žobráci.

Sto jágrov, sto rybárov a sto muzikantov — tristo žobrákov. — Sto kartárov, sto rybárov, sto muzikantov — tristo žobrákov.

Zajačik — beháčik; rybka — chybka; vtáčik — mrháčik. Č. 135. Adalb. Ptasznik.[63]

i) Mäsiar

Mäsiar, keď nevyšteká, veru nevyseká. Č. 332. — Mäsiar nevyseká toporom, ak nie jazykom. — Ak ho (mäso) masiar na trhu nevyšteká, na kláte ho nevyseká.[64]

Za krajčírom veš, za masiarom pes.[65]

145

To len taký mäsiar: kde tu svinka zdochla?

j) Mlynár

Keď mlyn stojí, vtedy mlynár počúva, kde mlátia.

Keď nemelie mlynár, melú jeho. Bošácka dolina.

Mlynára sa múka lapá a ševca smola.

Mlynári sú hodní chlapi, keď im pyteľ tlapy, tlapy!

150

Mlynár, keď má vodu, pije víno; keď nemá vody, pije vodu.

Mlynárovi voda doženie.

Mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane. Adalb. Mlynarz 8.[66]

Mlynár sedí na kolese, a voda mu všetko nesie.

Najväčšie mýto berie mlynárka.[67]

155

Či my piesok melieme?[68]

Toľko má mletia, že je mlynici ťažko držať.

k) Murár

Malta je majster.

Včely ťahajú robotu dolu a murári hore.[69]

l) Ovčiari

Bača, ktorý za dvadsať rokov bačoval, je už zrelý na šibenicu.[70]

160

Sniežik popaduje, valach sa raduje.[71]

Valach a Cigán, všetko jedno.[72]

Valaška, cedidlo — všetko moje bydlo.

m) Pltník, drevokupectvo

Pltnica je dobrý voz, ale potri nos.[73]

Varuj glovy, pobije ti gnidy! Trenčianska.[74]

n) Priadka

165

Čo sa v sobotu napradie, to tkadlec ukradne.

Keď neusedíš, nuž nenabeháš.[75]

Tenká priadka si bola od hrubej požičať rubáša.

Tenká priadka, poď do tanca! Nemám si čo obliecť. Hrubá, poď! Hneď, len sa oblečiem.[76]

Kde vlas, kde klas. — Miesty vlas, miesty klas. Č. 643. Adalb. Prędza 3.[77]

o) Práčka

170

Suché práčky na peci bývajú. Adalb. Praczka 1.

Veľkonočná priadka, turíčna tkáčka a sobotná práčka bývajú zlé gazdiné.

p) Rubač

Hora — vojna. — V hore je ako vo vojne.[78]

r) Stolár

Keby stolár triesky žral a dosky s…, mal by sa dobre. Bošácka dolina.

s) Ševkyňa

Klára — v noci šije, vo dne pára. Adalb. Klara, Pani 6.[79]

175

Ševkyni sviňa pred prahom zdochne.

Šivačka, vyšila vtáčka a zjedla vola. — Švačka zrobi vtačka, a pri temu vola zji. Šariš. Adalb. Panna 13.[80]

Len tak z päť na šesť je zošité.

Robí stehy ako ovos.

Šije na zajačí skok.

180

Šila horúcou ihlou.[81]

Šitie, čo môže za každý štich na klinček zavesiť.

Uzol ako vrabčia hlava.

Zošíva ako sadlo.[82]

t) Tkáč, tkáčka

Krosná nechcú behúňa, iba seď u mňa.

185

Krosná zavadzajú v dome ako stará dievka.

Plátno je vždy hotový peniaz. (Iné pozri 171.)

Plátno krásne ako kvet. — Plátno husté ako dub.

Postav krásny, hladký ani šiba. Gemer


[43] Variant: Nieto väčších bláznov, ako baník, kňaz a rechtor, lebo baník hľadá tam, kde si nepoložil, kňaz si oblieka navrch to, čo druhí naspodok (biele rúcho), a rechtor spieva, keď iní plačú (pri pohrebe).

[44] Výdatná. Z.

[45] O starých opustených baniach. Z.

[46] Maď. znenie: Jég hátán is elél. (Aj na ľade vyžije.)

[47] Porov. Kovalova kobyla a ševcova roba najvěc se boskem nachoďu. Obzor, s. 108. — Maď. znenie: Ritka csizmadiának van jó csizmája. (Čižmár má zriedka dobré čižmy.)

[48] Kožu. Z.

[49] Sv. Krišpín, patrón obuvníkov.

[50] Hovorí tesár. Z.

[51] Tie časti kolesa sú dobré z dreva takého starého.

[52] Veľa stojí. Z.

[53] Krčmárom na dedine býval obyčajne žid.

[54] Dlžníci. Z.

[55] Má dva konce. Z.

[56] Krčmár. Z.

[57] Aj z opatrnosti. Z. — Maď. variant: Jó mesterember kétszer mér, egyszer vág. (Dobrý majster dva razy meria, raz reže.)

[58] pšóres — (žid.) osoh; berú z toho, čo im je zverené. Z.

[59] Nečistotná. Z.

[60] Narážka na roztržitosť zaľúbenej pri varení.

[61] Ktorá jedlo mnoho zatrepáva, totiž zahusťuje múkou. Z.

[62] Zanedbávanie hospodárstva pre rybačku. Z.

[63] Porov. Pták — mrhák, rybka — chybka. Obzor, s. 108.

[64] Mäsiar musí mäso lacno kúpiť, aby na ňom v obchode zarobil. — Vyštekať — zjednať.

[65] O výnosnosti. Z.

[66] Nem. znenie: Wenn die Mühle des Nachts stehen bleibt wacht der Müller auf. (Mlynár sa prebudí, keď mlyn v noci zastane.)

[67] Lebo mlynár je zodpovedný pred zemepánom, tovariš pred majstrom, a len mlynárka pred nikým. Z.

[68] Výčitka mlynárovi, keď odkladá s mletím. Z.

[69] Vlastne hádanka: Kto ťahá robotu hore a kto dolu?

[70] O nestatočnom salašnom gazdovaní.

[71] Už nebude pásť. Z.

[72] Porov. Čelakovský Cikán jako valach — jedno to psí víra s. 473.

[73] pltnica — predávanie dreva po pltiach je výnosné, ale odvážne podujatie. Z.

[74] Daj pozor na hlavu! Žartovné volanie kysuckých pltníkov keď idú popod most na plti. Z.

[75] Aj o šití. Z.

[76] Z detskej hry.

[77] miesty — Inštr. pl. od subst. miesto — O nerovnej priadzi. Z.

[78] Nebezpečenstvo pri stínaní stromov. Z.

[79] Maď. variant: Amit ma varr holnap kitejti. (Čo dnes šije, zajtra vypára.)

[80] Nerentabilná práca — Porov. Obzor, s. 108.

[81] Stehy sa párajú. Z.

[82] Riedko. Z.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.