Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a
zamestnanie
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Mária Hulvejová, Barbora Králová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 97 | čitateľov |
Obsah
(Pozri kap. XIII.)
Príslovia
Ak si nepokakáš, nepopapáš.[140]
Brázda
Brázda hlboká — slama vysoká. Č. 421.
Hlboká brázda — vysoký chlieb.
325
Dze zemák leží, nedávaj reži. Bošácka dolina.
Fizulu je najlepšie sadzit na Marka. — Fizulu je najlepšie sadzit na fizulovú Katerínu a Krížové dni. Modra.[141]
Gazdu malé i veľké hryzie.[142]
Hnoj, hnojiť (Pozri 322, 362, 363.)
Čo smrdí, to hnojí.
Kto polia hnojí, dobre si stojí. Č. 422.
330
Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore komínom vyháňa.[143]
Chlieb
Gazda si nežiada bieleho chleba.[144]
Neoraj mi pod biely chlieb. (Porov. predch.)
Škoda prosí bieleho chleba.
Jar
Jar je gazda.
335
Na jar zamaž, v jeseni zapráš. Č. 446.[145]
Kapusta
Drahá priesada — mnoho kapusty. — Lacná priesada — málo kapusty. Adalb. Rozsada.
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.
Kde je ľadník, tam sa naje čeľadník.
Keď brány oberáš, vtedy do stodoly poberáš.
340
Keď obrodí grošliak, napije sa žobrák. — Kedz zarodzí grozlák, napije sa každý soplák. Modra.
Keď (na začiatku leta) vidno čkora, už je nový chlieb. — Keď (na začiatku leta) vidno ucholaka, už je nový chlieb.
Kto nechová myši, ten nič nezvýši. Č. 427.
Kto umočil, ten osuší.[146]
Kúkoľ — múkoľ.[147]
345
Lepšia kosenica ako trhanica.
Lepšia poľahlina ako zbieranina. Bošácka dolina.
Leto
Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.
Včely sa tešia kvetu, hospodár letu. Č. 450.
Najdrahšie semeno, najlacnejšia kúpa.
350
Nedari śe z piśma orac, ani z knihy kopac. Šariš.[148]
Neufaj sa v kvece, až je plné vrece. Modra.
Orať, oráč, oračka (Pozri 323, 325, 332, 339.)
Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj.
Jesenné oranie — polovičné hnojenie.
Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby. Č. 421.
355
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča. Novohrad.
Koľko oračky, toľko chleba vždycky.
Ľahká oračka, ľahká zberačka.
Mráz najlepší oráč.
Tri razy or, tri razy si chleba odkroj.
360
Ovos vozí voz; seno len pre meno a sečka je len sračka.
Po prielohoch psota chodí do dediny.
Povážať (Pozri 328 a nasl.)
Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
Kde sa pováža, tam sa rodí.
Pšenica na roli gazdu deväťkrát zarmúti a deväťkrát poteší. Č. 424.
365
Rataj za pluhom rozum zbiera.
Rok
Nie zem, ale rok rodí.
Rok blatnivý zle nás živí; rok slnečnosti všetko dáva v hojnosti.
V dobrý rok sa všetko podarí. Č. 420.
Roľa sa nedá oklamať.
370
Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel.
Siať, sejba, zasiať
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.
Hrach treba tak (riedko) siať, aby si pomedzi neho (keď zíde) baran mohol ľahnúť.
Jačmeň je najlepšie siať, keď je list na lipe ako groš.
Keď kršliačina zvrchu kvitne, vtedy je dobrá včasná sejba; keď v drieku, vtedy prostredná, a keď pri spodku, vtedy pozadná.
375
Kto husto seje, kabát si derie. Adalb. Siać. 4.
Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto oblaky, nebude žať. Č. 439. Adalb. Siać 22.
Na jar sej do blata, v jeseni do prachu. (Pozri 335.)
Najlepšie je siať na Mojžiša. Bošácka dolina.[149]
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu a žito do hrudy. (Porov. 335.) Adalb. Owies 7, Siać 30.[150]
380
Skorá sejba často zmýľa, a pozdná vždycky. T. 35. Adalb. Siew 2.
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu. Č. 446. Adalb. Jarka 2, Ozimina 1.
Slama je striga, kde sena niet.
Sneh
Pánboh snehom hnojí pre chudobných ľudí.
Sneh je ako perina na siatinu.
Snop
385
Aký chlap, taký snop. — Čo chlap, to snop.
Kopa nedá, ak snop nedá.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie.[151]
Vinica, vinohrad, vinič, víno (Pozri 340.)
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad. Bošácka dolina.
Veľa vína, veľa svadieb.
390
Vinica — biednica; drž záhradu, máš náhradu. — Vinica — hospodárova biednica. Č. 420.
Viniču netreba dažďa, ale motyky. Č. 422 — Viniču netreba modlitby, ale motyky.
Vo vinohrade tedy kop, kedz ci marhulový kvet za sáru padá. Modra.
V novine hocičo pochytí![152]
Záhrada je ako všivavá hlava.[153]
395
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší. Bošácka dolina.
Žať, žatva
Čižmár sa teší dratve a sedliak žatve.
Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.
Kto prvej zožne, prvej zje.[154]
Žito
Hruda žitu hyža. Šariš. — Hrudka ozimine búdka. — Hrudka priesade búdka. Zvolenská.[155]
400
Keď žito kvitne, cesto redne.
Žito za dva týždne vzchodí, za dva sa perí, za dva sa sype, za dva kvitne, za dva sa vyplňuje a za dva ešte zreje. Adalb. Zboźe 2.
Porekadlá a úslovia
Drevené jedlo.[156]
Chlapci, jedzte našu repu, alebo susedove hrozny. Modra.[157]
Jablko kyslé, že by sviňa skvíkla od neho. Adalb. D. Kwasny 8.
405
Jačmeň ako múr (hustý). — Jačmeň ako broky. — Jačmeň akoby ho holub naoberal. — Jačmeň ako klokoč. Modra.
Kapusta biela ako krieda. — Kapusta zelená ako kručina. (Iné o kapuste pozri v kap. VI. 36 a nasl.)
Klasy ako cepíky.
Kosiť, kosa
Ani holené, ani kosené.
Kosec zostal na koze. — Kosec zostal na chvoste.[158]
410
Tomu zbožiu nič iné nechýba, iba kosa.
Zle sa kosí, ako čo by starú strechu rezal.[159]
Kvetu na strome ako okyp.[160]
Ľan
Ľan lesklý ako sklo.[161]
Ľan svrčkom na gate. — Konope svrčkom na gate.[162]
415
Ľan žabe po oči. — Ľan žabe po brucho. Adalb. Wysoki 6.
Orie na nebožiec.[163]
Ovocie, obilie
Ovocia toľko, len akoby kydol. — Ovocia toľko, len akoby nakydal.
Ovocia toľko, až sa konáre lámu. — Ovocia toľko, až ťažko stromom.
Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od neho.
420
Ovocie visí ako pancier.
Ovos ako klinec. — Ovos ani oceľ.
Pšenica, že by sa koleso mohlo o ňu oprieť.
Sema zišlo krásne, akoby vylial.
Slivky čierne ako žúžoľ.
425
Slivky makké ani duša.
Slivky sa už zapaľujú. — Slivky už bronejú.
Šteky strílajú. Modra.[164]
To sú len také vŕbovky.[165]
Tú roľu len vtáčence povážajú. — Tú roľu len vtáčence hnoja. Adalb. Pole 15.
430
Už sme ho dali Bohu do ruky. — Už sme dali nivu do rúk božích.[166]
Zbožie
Sejem zbožie vo meno božie!
Už je zbožie na rukách.[167]
Zbožie ako čo by sa psy na ňom povláčili.[168]
Zbožie poľahlo.[169]
435
Zbožie poželelo.[170]
Zbožie sa zbadalo.[171]
Zbožie sa pekne postavilo.
Zbožie zišlo ako šteť.[172]
Zbožie husté, že by ani had cezeň nepreliezol.
440
Zbožie ako duchna. — Zbožie jak hora. Modra.
Zelina vyhúkla.
Zem dobrá, mäkká ako mach. — Zem dobrá, mäkká, len tak dýcha.
Zemiaky ako žemle. — Zemiaky ako oštiepky. — Zemiaky malé ako vši.
Príslovia
Krava
Dobrá krava ako matka. (Žartovne sa dokladá.) A otec ako vôl. — Dobrá krava ako matka, dobrý vôl ako tatko.
445
Dobré teľa pol kravy.
Krava nedojí vemenom, ale pyskom. Adalb. Kur 26.[173]
Kravička mamička.[174]
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Kto nemá správičku, nech si drží kravičku.
450
Nedávajú mnohule, ale dobrule. Č. 426. — Nedávajú rohule, ale mnohule.
Sto dobrých volov skorej kúpi ako jednu dobrú kravu.
Vôl, junec
Daj slamy volovi, ta žeň ho povoli. Šariš.
Junec s grošom líha, s dvoma vstáva. Adalb. Koń 184.
Kone pohádzali, voly vyťahali.[175]
455
Vôl, čo nevychodí, to vyleží.[176]
Vôl vyleží, kôň vybeží.
Kôň, kobyla, žriebä (Pozri vyššie Vôl.)
Alebo gazda koňa, alebo kôň gazdu zje.
Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku. Č. 426.
Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak psa. Šariš. Adalb. Koń 15.
460
Dal mu za korýtko ohňa a za korýtko ovsa.[177]
Dobrého koňa abys’ dobre choval, a zlého ešte lepšie.
Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom choval.
Hocijakej mršine musíš tak dať žrať, ako najlepšiemu koňovi.
Keď prejdeš míľu, postoj na chvíľu; keď prejdeš tri, koňom čelo utri; keď prejdeš šesť, daj im jesť. Č. 462. Adalb. Jachać 29.
465
Koňa, flintu a ženu, to troje nepožičiavaj nikomu. Adalb. Pies 229.[178]
Kone pokorujú za týždeň po hostine a za dva po veselí. Adalb. Jarmark 3.[179]
Kôň hryzie gazdu zubami i nohami. Kôň má len jednu nohu.[180]
Kôň má veľké zuby.[181]
470
Koňovi len toho dlhého. — Koňovi hopsa.[182]
Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre nechováš.
Kôň zdochýnajúci pradie nohami, bystrý preberá.
Kto kone premieňa, iste utratí.
Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj.
475
Na jednom koni sa chleba nedorobíš. — Na cudzom koni sa chleba nedorobíš. Č. 133. Adalb. Koń 51, Wół 20.
Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí.
Panské oko kone tučí. Č. 428. Adalb. Pan 143.[183]
Žriebä má právo choďakde behať.
Ovca
Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko.
480
Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú.[184]
Ovca sa všade naíska.
Ovce — zlaté zvonce.
S ovcami je dobre, komu sa vedú. — S ovcami je dobre, komu sa daria.
Rozličné
Dobrým zachádzaním i hovädo po ruke ti bude.[185]
485
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.
Lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba.[186]
Nemala baba roboty, narobila si klopoty. Č. 623. Adalb. Baba 80.[187]
Nielen to chce žrať, čo bučí, ale i to, čo mrnčí.
Statok — zmätok.
490
Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy chudá nebola.
Vŕby sa práša, žíbatka kapú. Modra.
Porekadlá a úslovia
Krava
Krava prehorela.[188]
Mlieko krave pojavilo.[189]
Na suchu sa otelila.[190]
495
Vietor ju zašiel.[191]
Vôl
Voly hrubé ako delá. — Voly tučné ako delá.
Voly chudé ako raky.
Voly, voly, bodaj boli!
Kôň
Čaruj ora za bodora.[192]
500
Dal koňovi cigánskeho obroku.
Dal mu zadok ohňa.
Dal si koňa na červeno zafarbiť.[193]
Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva koňom ovos vidieť.
Kôň, čo mu môže všetky rebrá počítať.
505
Kone moje, kone, zlámali mi oje!
Kone vyparené, akoby ich vriacou vodou oblial.
Kôň hladký ako sklo. — Kôň hladký ako zrkadlo. (Pozri 511.)
Kôň nesúci iba vlkom na újesť.
Kôň tučný ako perina.
510
Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo pod nohami.
Kôň vypasený, že by si doň nazrieť mohol.
Mohol byť kňazom, keď nechce ťahať. (Pozri nižšie Nešľahaj atď.)[194]
Moje kone, tvoj bič! Adalb. D. Koń 275.[195]
Nechce si chuť pokaziť.[196]
515
Nešľahaj toho koňa! Odpoveď: Šak má maso! Modra.
Obrok mu v zadku skáče. — Obrok mu v zadku hrá. — Obrok mu v zadku tancuje.[197]
Ovos sa dobre ohlásil.
Paripy, len sa tak blyštia.
Pohádzali ho kone.[198]
520
Poletí na ňom ako na tátošovi.
Ťahá, len sa tak vystiera. — Ťahá ani smrť. — Ťahá, dobre sa nepretrhne.
Tie kone idú ako kravy.[199]
Sviňa
Prasa, čo by sa na groši vykrútilo.[200]
Svini poctivosť!
525
Zaklal sviňu len tak bez príčiny.[201]
Rozličné
Bodaj ste sa chovali![202]
Honosí sa, že má tri chvosty.[203]
Mohol by ho na Veľký Piatok bez hriechu zjesť v kapustnici.[204]
Nemá ani heš, ani keš.[205]
530
Nemá ani chvosta na maštali.
Nenarastie, čo ho mastiť budeš.
Neprisadil by som viac teľa, čo by vravieť vedelo.
Nezostalo nám ani srsti.
Pribiedil ho.[206]
535
Pritrčil ho.[207]
Riadia ho ako človeka.[208]
Statok ako lasice.[209]
Statok jeho dostáva tlče a pozadky.[210]
Tučný, že sa len tak trasie.
Príslovia
540
Aký rok na včely, taký na ovce.
Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj. — Michalské žriebä, jakubský roj jednaké na zimu.
Na jar každá včela stojí grajciar.
Roj, ktorý sa v máji rojí, za veľký voz sena stojí. Č. 448. Adalb. Jan sw. 34.
Včeličky sú chudobného kravičky.
545
Včely majú veľké právo.[211]
Ženci do poľa, včeličky z poľa. Č. 451.
Úslovia
Išli mu včely na Zdychavu.[212]
Príslovia
Aké chotáre, také koláče.
Ak ty nepôjdeš na dom, pôjde dom na teba. — Ak gazda nevyjde na strechu, zíde mu strecha na hlavu. — Keď kto nechodí na stavanie, zíde stavanie na neho.
550
Árendy sú randy.[213]
Bez dreva horšie ako bez chleba.
Buď poriadny a budeš sa mať dobre. — Buď poriadny a nebudeš ničoho žiadať. Č. 277.
Diely sú len diery. — Diely sú hotové diery. (Pozri 600.) — Kde sa delí, tam sú diery.[214]
Domáce — trváce.[215]
Gazda, gazdiná (Pozri III. 972, 973.)
555
Čert ťa tam po čeľadi; len či si gazda dobre hľadí.
Dobrý gazda — otec, mať.[216]
Gazda na dvore a gazdiná v komore panuje.
Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať.
Gazda palicu, gazdiná varešku.
560
Kde gazda dozerá, tam statok priberá.
Kde gazda už v posteli, sluha ešte veselý. — Kde pán už v posteli, sluha ešte veselý.
Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí. Bošácka dolina. Č. 421. Adalb. Gospodarz 35.
Mladého gazdu šanuj.
Od gazdovych oči rozmaha śe statek ovči. Šariš.
565
Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať.
Hora
Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj.
Hora — bohatá komora.
Hora bola, hora bude.[217]
Kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu.[218]
570
Múdry berie horu a sprostého hora. Č. 206.
Hrabem, hrabem a nemám nič.
Jesť, zjesť
Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. Adalb. Jakób 6, Maciej 14. Stanisław 4. — Janko robel, Janko zjid. Šariš. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Ďuro zje. — Moľa robí, moľa je.
Kameň
Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi zarastie. — Kameň, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Skala, čo sa moc obracia, machom neobrastie. Adalb. Kamień 12. — Kameň sa machom neobalí, keď sa často z miesta valí.[219]
Kto má želiara, má pána.[220]
575
Kto odbýva, ten užíva.[221]
Kto na holom stole jídá, ten i holé role mívá. Modra.
Kto nemá príražky, nech si kúpi vačkové hodinky. Bošácka dolina.
Málo krmu, mnoho mäsa.[222]
Múr, murovať
Kto muruje, ten buduje. Adalb. Murować.[223]
580
Kto zrubí, ten hubí; kto muruje, ten buduje. Č. 431.
Zruby majú zuby, ale múry ešte väčšie.[224]
Na druhého robíš! — Pre druhého sa trápiš!
Oheň (Pozri 594 — 596.)
Kde je oheň, tam hneď vietor a zlodej. (Pozri 587.)
Keď sa podpálili, nech si hasia.
585
Málo vody zväčšuje oheň.
Oheň je k úžitku i ku škode.
Oheň si sám vietor robí. Adalb. Pozar.
S ohňom nežartuj a vode never.
Prevážanie sa, sťahovanie
Časté prevážanie — časté vyhorenie.
590
Tri razy sa prevážať, to je ako raz vyhorieť. Adalb. Przenosić się, Preprowadzać się.
Pri mále málo starostí; pri veľa veľa starostí. — Málo máme, málo dáme.
U behúňa mrcha huňa. (Porov 573.)
Viac domov ako kostolov![225]
Voda, povodeň (Pozri 585, 588.)
Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. — Ešte oheň vodou zaleješ, ale povodni sa neubrániš.
595
Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie. — Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred povodňou nie.
Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko. Č. 487. Adalb. Wisła 12, Woda 56, 63.
Voda má tenký jazyk. — Voda má tenký pysk.[226]
Začiatok vody, koniec chleba. Adalb. Chleb 9, Wisła 7.[227]
Vozmi navozí, a nemá chleba.[228]
600
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hrnčekov. (Pozri 553.)
Porekadlá a úslovia
Červený kohút mu na dome zaspieval. — Červený kohút dostal sa mu na strechu. Č. 642.[229]
Gazda
Bol som ja dobrý gazda, pánboh mi pomáhal; kone, voly vyzdychali, voz sa mi polámal.[230]
N. N. sa nezdá, že by bol dobrý gazda; zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá.
To je ešte len mladý gazda.
605
To je veľký gazda. — To je mastný gazda. — To je hrubý gazda.
To je starý gazda.
Hlava deravá.[231]
Izby — len také prdience.[232]
Keď pánboh z poľa príde.[233]
610
Keď pánboh z jarmoku príde.[234]
Na pipíške oral, na vrabcovi bránil.[235]
Na tom dreve ešte vtáčky spievajú.[236]
Nemá ani piaď vlastnej zeme.
Nemá ani zuba do brán.
615
Nemal by som ani za psom čím vyhodiť. Adalb. Mieć 67.[237]
Nemá sena čo by pod kvočku.
Tadadom, tadadom, vystaval z blata dom.
Už má svoje hniezdo.
[140] Nepohnojíš, nezješ. Z. — Maď. paralela: Ha nem kaka nem papa. (Ak niet hnoja, nebude jedla.)
[141] Fazuľová Katarína 30. apríla, Marek 25. apríla, Krížové dni, pohyblivé sviatky určované podľa Veľkej noci.
[142] Od hmyzu až po medveďa. Z.
[143] Slamu páli. Z.
[144] Kupovaného chleba. Z.
[145] O siatí. Z.
[146] O zmoknutom obilí. Z.
[147] Keď predávajúcemu obilie vyčítajú kúkoľ, bráni sa, že aj z kúkoľa bude múka. Z.
[148] Na poľnohospodársku prácu treba mať iné vedomosti.
[149] T. j. keď môže. Z.
[150] Maď. variant: Porba búzát sárba árpát. (Do prachu pšenicu, do blata jačmeň.)
[151] Nížina pri vode. Z.
[152] O novej zemi; obrazne o rodení detí. Z.
[153] Vždy je v nej čo čistiť, plieť.
[154] Utešuje sa oneskorený v žatve. Z.
[155] Pod hrudou žito dobre prezimuje. Z.
[156] Ovocie.
[157] Pri vinobraní. Z.
[158] Zaostal za ostatnými. Z.
[159] strecha — slamená; dach — šindľová strecha. Z.
[160] Mnoho. Z.
[161] Myslia sa ľanové vlákna. Z.
[162] Krátke. Z.
[163] Orie trojkou: párom volov a jedným koňom vpredu.
[164] Vietor ich vyvrátil. Z.
[165] Jablká slabej chuti, štepené do vŕby. Z.
[166] Zverenie úrody po zasiatí na prírodu.
[167] Zobraté z poľa. Z.
[168] Aj o tráve. Z.
[169] Od dažďa a vetra. Z.
[170] Ožltlo. Z.
[171] Neskoro, ale rýchlo vyrástlo. Z.
[172] Husto. Z.
[173] Tak dojí, ako ju chováš. Z.
[174] Porov. Obzor, s. 108.
[175] Na koňoch strata, na voloch osoh. Z.
[176] Vykŕmi sa. Z.
[177] Z ľud. rozprávok. Porov. P. Dobšinský, Prostonárodné slov. povesti, Popolvár najväčší na svete. 1958, III, s. 295.
[178] Maď. variant: Paripa, fegyver, feleség, nem közös jószág. (Kôň, puška a žena nie je spoločné vlastníctvo.)
[179] pokorovať — smútiť, prenesene — byť zomdletý, ustatý. Z.
[180] Potrava a podkovy. Z.
[181] Keď prišiel o jednu nohu, musia ho zabiť. Z. — Maď. znenie: Egy jó lónak esak egy a lába. (Dobrý kôň má len jednu nohu.)
[182] Ovsa. Z.
[183] Maď. paralela: Gazda szeme hizlalja a jószágot. (Gazdovo oko kŕmi statok.)
[184] O paši. Z.
[185] Prenesene aj o človeku. Z.
[186] Tým sa potešuje a vyhovára chudobný, keď zakole nedokŕmené prasa; pri lepšom a dlhšom kŕmení by mu neostalo obilie na chlieb. Z.
[187] Podsypala pod kvočku. Z. Porov. Obzor, s. 108.
[188] Prestala dojiť. Z.
[189] Pribudlo mlieka. Z.
[190] Keď má len málo mlieka. Z.
[191] Lámka. Z.
[192] Žartovne koňa za vola. Z.
[193] Odrieť. Z.
[194] Tak sa vyhovára, kto ukrutne bije koňa. Z.
[195] Posmeľuje majiteľ koní pohoniča. Z.
[196] O lenivom koňovi. Z.
[197] Prenesene aj o bujnom človeku. Z.
[198] Spadol z koňa; tiež strata na koňoch. Z.
[199] Pomaly. Z.
[200] Malé. Z.
[201] Málo vykŕmenú. Z.
[202] Vraví sa kŕdľu húsat. Z.
[203] Tri kusy dobytka. Z.
[204] Vychudnuté. Z.
[205] Ani hydiny, ani dobytka. Z. — Podľa onomatop. volania na hydinu a dobytok.
[206] Biedne prezimoval.
[207] S veľkou námahou prichoval.
[208] Dobytok. Z.
[209] Dobre chovaný a opatrovaný dobytok. Z.
[210] Zámena výrazov: Tlč obilná — bitka; pozadky — tretí klas, bitka.
[211] Zbierajú, kde chcú. Z.
[212] Vyhynuli. — Zdychava, dedina v Gemeri. Z.
[213] Majetok, daný do prenájmu, málo vynáša. Z.
[214] Podľa zvykového práva, ak nebol urobený testament, dedičia toho istého stupňa dedili rovnakým dielom, čím sa neveľké gazdovstvá rozdelili na hospodársky bezvýznamné čiastky.
[215] Plátno, bielizeň atď. Z.
[216] Chváli si sluha. Z.
[217] Vravia tí, čo ničia hory. Z.
[218] Mach a zeliny. Z.
[219] Čím dlhšie kameň… — jedno trvalé bývanie nadovšetko. Z.
[220] Iron. výrok majiteľov domov, keď nájomník vymáha opravy. Z. — Želiar — nájomník v dome na dedine.
[221] A nie neprítomný, o nič sa nestarajúci majiteľ. Z.
[222] Lacný dobytok v jeseni. Z.
[223] Kto muruje, a nie ten, čo z dreva stavia. Z.
[224] Drevený dom stojí veľa, murovaný ešte viac. Z.
[225] Hovorí sa majiteľovi domu, zvyšujúcemu nájomné, t. j. nemusím u teba bývať. Používa sa, aj keď sa mnohí s málom delia. Z.
[226] Všade vnikne. Z.
[227] Charakteristika hornatého neúrodného kraja. Z. — Lat. variant: Maledicta patria, quae a bonis laudatur aquis. (Zlorečená vlasť, chválená pre dobré vody.)
[228] Výčitka zlému gazdovi. Z.
[229] Požiar. Z.
[230] Ľud. pieseň. Z. — Aj nasl.
[231] Deravý krov. Z.
[232] Malé. Z.
[233] Keď sa úroda zoberie.
[234] Keď sa obilie predá. Z.
[235] Usilovný gazda.
[236] T. j. na stromoch, ktoré sa už mali zoťať. Z.
[237] Nedostatok dreva. Z.
Adolf Peter Záturecký
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
- 322 Slovenské hádanky
- 287 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecné pravidlá múdrosti a
opatrnosti
- 221 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
- 196 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
- 167 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Prirovnania a iné výroky
- 153 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a
domovina
- 141 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Majetok a výživa
- 138 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské
- 133 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a
smrť
- 123 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecný priebeh života a príhody v
ňom
- 121 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum
- 119 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. O vlastných menách
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta
- 104 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Slovník
- 100 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a
viera
- 96 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Poverové príslovia
- 92 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec
- 91 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudská reč a slovo
- 88 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Rozličné pohovorky a úslovia
- 85 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Hlasy zvierat a vecí
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia neznámeho významu
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
