Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Eva Lužáková, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 121 | čitateľov |
- . . .
- 3. Nadobúdanie vedomostí; nedbanlivosť v učení
- 4. Nevedomosť, hlúposť; zdanlivá vedomosť
- 5. Nezrovnalosti vonkajšieho zjavu s rozumom, rozumu so skutkom
- . . . spolu 8 kapitol
- Zmenšiť
Príslovia
Aká gramatika, taká politika.
Aká roľa, taká úroda.[9]
Blázon
Blázna mlčaním odbavíš. Č. 70.
55
Bláznovi je aj drevený groš dobrý. Č. 211.[10]
Bláznov nesejú, a rodia sa. Č. 210. Adalb. Dureń 3, Głupi 24.
Blázni sa všade nájdu.
Bláznov všade dosť.
Blázon každého za blázna drží. Č. 211.
60
Dva blázni slobodní. T. 9. Č. 211.
Jeden blázon urobí sto bláznov. — Jeden blázon desať iných oblázni. Č. 211. Adalb. Głupi 122.[11]
Ľahko byť bláznom, kde chybuje rozum. Č. 210.[12]
Lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať.
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov. Adalb. Mądry 8.
65
Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
Na vajcia nenie dobre položiť blázna. T. 27.[13]
Nechaj bláznov blázny byť.
S bláznom ani Boh nič nevyvedie. Č. 208.[14]
S bláznom najlepšie pokoj mať.
70
S bláznom ničoho nevykonáš.
Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť. Č. 70.
U blázna je i reč bláznovská.
Z blázna nebude len blázon. — Blázon je len blázon a zostane naveky bláznom.[15]
Čomu nerozumieš, to nehaň!
75
Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá! Adalb. Stodoła 1.
Hlava
Aká hlava, taký rozum.
Hľadaj v suchej hlave mozgy.
Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi.
Na tvári brázda a hlava prázdna.
80
Prázdna hlava nebolieva.
Hluchý
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
Nemý hluchému nespomôže.
Hlúpy, hlupák
Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví. Č. 213. Adalb. Głupi 125.
Hlúpy sa na všetkom len smeje.
85
Kto je od narodenia hlúpy, v apatieke to nekúpi. — Kto je od narodenia hlúpy, ani v Paríži rozum nekúpi. (Pozri 78.) Č. 209, 487. Adalb. Wiedeń 1.
Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz. Č. 206.
Na múdreho mihni, hlúpeho drgni. Č. 206.
Komu pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje. — Komu pánboh nedaruje, v apatieke nekúpi. Č. 204. Adalb. Bóg 94, Głupi 53, Natura 1, Przyrodzenie 2, Rozum 28.[16]
Krava
Krava nevyliahne žriebä.
90
Niektorá krava celé hovädo.
Múdry, mudrc
Brada nerobí mudrca. T. 3.
Kto sa neblázni, preto ešte nenie múdry.
Mnoho múdry nedobre mudruje. T. 25.
Neni to múdry, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba. Č. 207. Adalb. Umieć 15.
95
Nebude zo záprdka kuraťa. Č 214.
Nechaj tak, čomu si sa neučil. Č. 215.
Nenie to každému pridanica.
Nie každý Cigán kováč.
Nie každý kosec, čo kosu na pleci nosí.
100
Nie každý kováč, čo je začadený.
Nie každý mních, čo kutňu nosí.
Nie každý mlynár, čo zamúčený klobúk nosí.
Nie každý oráč, čo pluh v ruke drží. Č. 269.
Nie pre každého v noci lampáš.
105
Nie z každého dreva môže byť poleno.
Nie z každého žiaka bude kňaz. Č. 214. Adalb. Żak 5.[17]
Osol, somár
Nesvedčí oslovi červené sedlo. — Nesvedčí oslovi cifrované sedlo. T. 30.
Osla bárs do Viedne poženieš, predsa zostane len oslom.
Osol oslovi najlepšie sa páči. Č. 40.
110
Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem.[18]
Prázdny voz sa nezasekne.[19]
Rozum
Aký rozum, taký účinok.
Co durnemu po rozume! Šariš.
Čo bláznovi po rozume, keď ho nemá. Adalb. Głupi 1. — Pes bláznovi po rozume, keď ho nemá, nebanuje. T. 32.[20]
115
Dajže mu rozumu, keď ho nemá. — Dajže mu rozumu, keď ho sám nemáš. — Dajže mu rozumu, keď neprijme.
Kde nedôjde rozum, dôjde klin.
Lievikom rozumu nikomu nenaleješ.
Má rozum, ale ho nevie užiť.
Slabý rozum po svojej hlave jazdí.
120
Slepý nemôže súdiť o farbách. Adalb. Gadać 22, Sądzić 9.[21]
Sprostý, sprosták
Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka darmo učiť budeš.
Keď jeden sprostý skalu do studne hodí, ani desať múdrych ju nevytiahne. Č. 213. Adalb. Kamień 9.[22]
Sprosták nikdy dobre nenarobil.
Sprostákovi len cepy do ruky. — Braček, tebe len cepy do ruky.
125
Sprostého kam chceš, strčiť môžeš.
Sprostého postrč, múdremu povedz. (Pozri 86.)
Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie. Č. 70.
Teľa, vôl
Chovaj teľa, bude z neho vôl.
Jalová krava neuliahne teľa. (Pozri 89.)
130
S cebu hutoric, s celecem še modlic. Šariš.
Teľa do školy, vôl zo školy.
Vošlo teľa, vrátil sa vôl. Č. 209.
Vola hoc bys’ ho prez celý svet previedol, len volom bude. Č. 209.[23]
Vôl má vysoké čelo a je sprostý vôl.
135
Umný, ale nerozumný.
Umu dosť, ale rozumu málo.
Vedieť
Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.[24]
Vie, keď aj nie kovať, aspoň mechy ťahať. Č. 287.
Vôl, pozri 128 a nasl.
140
Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno. — S tebou reč a s koňom otčenáš. Prešpor. stol. Adalb. Gadać 30. (Pozri 143.)[25][26]
Zo slamy bude len sečka.
Z prázdneho duba iba sova. — Z prázdneho duba iba vrabec alebo sova. — Z pustej stodoly iba sova vyletí. Č. 70. Adalb. Kleć, Stodoła 13. (V inom zmysle o sove pozri 143 a 147.)
[9] Azda aj vo význame: Aká práca, taká pláca. Z.
[10] Maď. variant: Bolondnak fapénz is jó; ha elveszti. nem kár. (Bláznovi je aj drevený peniaz dobrý; keď ho stratí, nie je škoda.)
[11] Význam výroku: neuvážené podľahnutie nerozumnosti iného. — Maď. znenie: Egy bolond százat esinál. (Jeden blázon urobí sto bláznov.)
[12] Maď. variant: Könnyű annak bolondozni, kinek egy csepp esze sines. (Ľahko tomu bláznom byť, kto nemá kvapky rozumu.)
[13] Obsahové jadro výroku: nezveriť vážnu vec nerozumnému človeku.
[14] S nerozumným, pochabým človekom si nik nedá rady; slovo Boh má tu význam zosilneného záporu.
[15] Pochabú povahu nemožno zmeniť.
[16] Variant k č. 85. Vo výroku vyjadrené presvedčenie o potrebe vrodenej chápavosti, rozumu. — Maď. znenie: Kinek Isten nem adja, János kovács nem koholja. (Komu pánboh nedá, ani Jano kováč mu neukuje.) — Kinek esze nincs, a kovács sem csinál. (Kto nemá rozumu, tomu ho kováč neukuje.)
[17] Kňaz vo význame učeného človeka vôbec; porov. č. 35.
[18] Aj o telesných chybách. Z.
[19] Hlúpy sa nad ničím nepozastaví. Z.
[20] Sliezsky variant: Co je hlupymu po rozumě, dy mu ho nětrěba. Vlastivěda slezská 1888, 1, s. 233.
[21] Lat. paralela: Coecus de colore. (Slepý o farbách.) — Maď. paralela: Vak a színekről. (Slepý o farbách.)
[22] Maď. znenie: Egy bolond oly követ dob a kútba, hogy száz okos sem bírja kivenni. (Jeden blázon hodí takú skalu do studne, že ju sto múdrych nevládze vytiahnuť.)
[23] Maď. variant: Ökör csak ökör, ha Bécsbe hajtják is. (Vôl zostane volom, aj keď ho do Viedne poženú.)
[24] Nem. variant: Ein Schelm tut mehr, als er kann. (Huncút viac spraví, ako vie.)
[25] S koňom sa modliť… — Maď. variant: Akár a lóval imádkozz. (Hoci s koňom sa modliť.)
[26] S tebou reč… — Aj o nedbanlivosti a nevšímavosti. Z. - Sliezsky variant: S tebum mluvit a s kozlem řikat, to je jedno. Vlastivěda slezská, 1888, I, s. 236.
Adolf Peter Záturecký
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
- 322 Slovenské hádanky
- 287 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecné pravidlá múdrosti a
opatrnosti
- 221 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
- 196 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
- 167 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Prirovnania a iné výroky
- 153 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a
domovina
- 141 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Majetok a výživa
- 138 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské
- 133 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a
smrť
- 123 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecný priebeh života a príhody v
ňom
- 119 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. O vlastných menách
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta
- 104 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Slovník
- 99 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a
viera
- 97 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a
zamestnanie
- 96 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Poverové príslovia
- 92 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec
- 91 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudská reč a slovo
- 88 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Rozličné pohovorky a úslovia
- 85 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Hlasy zvierat a vecí
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia neznámeho významu
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
