ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Eva Lužáková, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

121

čitateľov

8. Rozum a jeho prejavy

Obsah

a) Vedomosti, dobrá pamäť
b) Dovtípenie sa, presvedčenie sa
c) Zábudlivosť, nedovtípenie sa, roztržitosť
d) Hlúposť, nevedomosť
e) Súcosť, schopnosť
f) Neschopnosť

Porekadlá a úslovia

a) Vedomosti, dobrá pamäť

Hlava

180

Má hlavu na svojom mieste.

Má viac v päte ako iný v hlave. Adalb. Głowa 154, Rozum 44.

Nemá otruby ani sečku v hlave.

Nie je na hlavu padnutý.

Škoda tej hlavy!^[33]

185

To je múdra hlava. — To je otvorená hlava.

Je dobre podkovaný. — Je dobre osedlaný. — Je dobre obutý.

Má filipa.

Má to na päť prstoch. — Má všetkých päť spolu.

Nie je v temeno urazený. Č. 517. Adalb. Ciemię.

Sečka

190

Nemá sečku pod kačku, môže byť ministrom. Adalb. Głowa 105. — Nenosí sečku pod klobúkom.

Starý je to kalendár. T. 37. Č. 517.^[34]

Škola

Nechodil poza školu. — Nechodil nadarmo do školy.

Trinástu vychodil školu.^[35]

To je rozum nad rozumom. Adalb. Rozum 25.

195

Vie mená hubám. Č. 531.

Vie to odriekať ako otčenáš. Č. 519. Adalb. Umieć 21. — Vie to odriekať, akoby hrachom sypal.^[36]

Vie viac, ako halušky jesť. — Vie viac, ako kašu dúchať. — Vie viac ako chlieb jesť. Č. 517. Adalb. Umieć 22.^[37]

b) Dovtípenie sa, presvedčenie sa

Beľmo

Spadlo mu beľmo z očí. — Strhol mu beľmo z očí.

Čelo

Bil sa v čelo. — Do čela sa udrel.^[38]

Hlava

200

Po hlave sa tĺkol. (Porov. 199.)

Pochodilo mu to po hlave. — Pobehalo mu to po hlave.

Svitlo mu v hlave. — Svitlo mu v rožku. — Svitlo mu v mozgu.

Trafil klinec na hlavu.

Má nos. — Má dobrý nos. — Má nos, našiel vtáča v hniezde.

205

Otvorili sa mu oči. — Svitlo mu v očiach.

Rozum

Chytil sa rozumu. — Doložil sa rozumu. — Pohol rozumom.

Tak mu to na pamäť prišlo ako starej babe parta. — Tak mu to na pamäť prišlo ako cigánovi nôta.

Už je doma. Č. 518. — Už sme doma. — Už to máme.

Už vie, koľko bilo. — Už vie, skadiaľ vietor duje. — Už vie, skadiaľ vietor veje. — Už vie, z ktorého kríka je to zajac.

210

Vošiel do toho ako starý kôň do štverní.

Zavrtelo mu to mozgom.

c) Zábudlivosť, nedovtípenie sa, roztržitosť

Aha! dobre (že) ti oči nevykole.^[39]

Áno, či ste dobre spali?^[40]

Hlava

Nemá hlavu na svojom mieste.

215

To mu už dávno z hlavy vyšumelo.

Už ho z toho hlava nebolí.

Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda. — Vyfučalo mu to z kotrby.

Koňa hľadal a na ňom sedel. Č. 567.

Len sa mi tak na jazyku pletie. Č. 519.

220

Má kuraciu pamäť. — Má pamäť ako krava. Adalb. Pamięć 3, Rozum 89.^[41]

Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol. Adalb. Krowa 42, Wół 59.

Nevidí horu pre stromy. Č. 502. Adalb. Las 18.^[42]

Oči

Má oči, a nevidí; má uši, a neslyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí pre oči. Č. 567, 637.

O poludní nevidí.

225

Pod nosom mu je, a nevidí.

To by už aj slepý videl. Adalb. Ślepy 5.

Vo dne chodí s lampášom.

Ucho, uši

Kameň ti v ušiach! — Kameň ti v ušiach a soľ v očiach! T. 16.

Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný.

230

Počul vietor, ale nevie odkiaľ. T. 33. — Počul zvoniť, ale nevie kde. Č. 567. — Počul zvoniť, ale nie zazváňať. T. 33.^[43]

Sedí si na ušiach. Č. 568.

Voda

Na brehu ležal a vody žiadal. (Porov. 218.)^[44]

Pri studni stojí a vody pýta.

Zabudnutie, zabudnúť

Čo dávajú od zábudku? — Dostal od zábudku. — Od zábudku s maslom hrudku. — Od zábudku mastnú hrudku.

Zabudol sa pomýliť.

235

Zabudol som na to ako na smrť. Č. 519. Adalb. Zapomnieć 3.

d) Hlúposť, nevedomosť

Blázon, bláznivý, blaznieť sa

Bláznivý ako vietor.

Či sa blaznieš? — Či si blázon, či mňa máš za blázna? — Či som ja blázon, či ty? — Jeden z nás dvoch je blázon, ale ja nie. — Ty pochabý, bláznivý košút!^[45]

Božie hoviadko. Adalb. Cielę 1. (Porov. 286.)

Či sa šalie, či čo sa mu robí?

240

Či si slepý, či nevidíš, či nepočuješ?

Ešte musíš moc kaše pojesť, kým sa to naučíš. (Porov. 270.)

Hlava, hlavička

Buková hlava. — Dubová hlava. — Buková kotrba. — Dubová kotrba.

Hlava ako baňa, a rozumu nič. — Hlava veľká ako merica, a predsa sprostá. Adalb. Głowa 34.

Hlavná osnova sa mu trhá.

245

Hlavu stratil.

Iba ak máš ošiaľ v hlave?!

Má hlavu ako zo železa.

Má motolice v hlave. — Má strečky v hlave. — Má šiaľ v hlave. — Má čemer v hlave. — Má v hlave otruby. Adalb. Głowa 102.^[46]

Má tvrdú hlavu. — Je tvrdej hlavy. — Môj otec nebohý mal slamené nohy a hlavu dubovú, chvála pánubohu!^[47]

250

Na hlavu padnutý; na hlavu udretý.

Obročnicu má na hlave.^[48]

Prázdna hlava.

Rechtor z Lopašova, hlava ako sova.^[49]

Škoda tej hlavy, že ju plecia nosia. — Škoda tvojej múdrej hlavy, že si sprostý.

255

To je hlavička!

V hlavu zachádza.^[50]

Hotový vôl, len trávu žrať. Č. 560.

Iba ak sa ti dačo ukazuje! Iba ak sa ti sníva! — Či sa ti sníva, či čo sa ti robí? — Iba ak sa ti v očiach mení. — Iba ak si sa nadragule napil. (Porov. 266.) — Iba ak si sa opil! (Podobné príslovia pozri medzi 242 až 293.) — Iba čo haraburdí.^[51]

Jedno koliesko mu brnčí. Adalb. Głowa 96.^[52]

260

Kams’ podel oči? Č. 535.

Košom udretý. — Vrecom udretý. — Mechom udretý. Č. 561.^[53]

Ký parom ťa oslepil? — Ký parom ťa omátal?

Lámu sa mu kolesá.

Len sa mu tak svet blyští.

265

Len taký tĺk je z neho.

Ľuľok s’ požral?^[54]

Má čerta v nose, len nevie, v ktorej dierke.

Má kone, ale kočiš chybuje.

Mamľas je lekvárový osúch.

270

Milý brachu, ešte poješ mnoho slovenského hrachu (až sa to naučíš)! T. 25. (Porov. 241.)

Mozgy sa mu pomútili.

Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním nevykážeš.

Múdrosť, múdry (Ironicky.)

Je v ňom múdrosti ako v komárovi sadla.

Múdra hlava papierová. — Múdra hlava z Kocúrkova.

275

Múdry ako práznovický richtár. — Múdry ako práznodvorský richtár. — Múdry ako Šalamúnove plundre. — Múdry ako Šalamúnovo pudlo. Č. 17, 561. Adalb. Salomon 3. — Múdry ako hus v nebi. T. 25. Č. 562.

Múdrosť mu prevyšuje rozum.

Na to on nemá fili.

Nechápe, iba keby mu na lopate podal. Č. 563. Adalb. Łopata.

Nechybuje mu iné, iba baranie rohy. Č. 560.

280

Nemá mysli doma. T. 29. — Nemá všetkých doma. — Nemá všetkých svojich domácich. Adalb. Doma 10. — Nemá všetkých pod čapicú. — Nemá všetkých pod širákom. Bošácka dolina.

Nerob zmuty, golomuty. — Nerob zmuty, galamuty.

Nevidí ďalej od nosa. — Ide za nosom. Adalb. Widzieć 12.

Nevie ani, kadiaľ hus ští, a mieša sa do toho.

Nevie ani ústa rozdrapiť. — Nevie ani ústa rozpantať.

285

Nič nemožno z neho vybiť.

Osol

Hotový osol, len veľké uši mu chýbajú.

Krista Pána osol. (Porov. 238.) Č. 560. Adalb. Głupi 75, Osieł 18.

Ó, ty dube! T. 31. Č. 560.

Pojedol šialené huby.^[55]

290

Pol hoväda, pol koňa.

Prvý od zadku.

Pustý je horný zámok. — Prázdny je horný zámok, nenie pán doma. T. 34. Č. 561.

Rozum, rozumieť

Či máš šialený rozum?

Dal rozum do árendy.

295

Iba ak sa ti rozum čistí! — Iba ak si sa s rozumom pominul! — Iba ak z rozumu postupuješ!

Je s pochybeným rozumom.

Kaput hlava, rozum na retiazke! — Kaput hlava, v zadku rozum!^[56]

Maj rozum! — Ba, maj rozum!

Má rozum doskami zabitý. — Má rozumu, čo by vrabec naraz vypil. — Má toľko rozumu ako vrabec svedomia. — Má rozumu v sáre. (Porov. ďalej Padol…)

300

Na rozume chytený. — Na rozume pomätený. — Na rozume porazený. — Na rozume pošinutý.

Na rozume si sedel. Č. 534.

Nemá ani kúska rozumu. — Nemá ani kvapky rozumu. — Nemá ani za grajciar rozumu. — Nemá ani za babku rozumu. Adalb. Rozum l00.

Nemá dobrého rozumu. — Nemá zdravého rozumu. — Nemá zrelého rozumu. — Nemá rozumu ako malé dieťa. — Nemá splna rozumu.

Padol mu rozum za sáru.

305

Pohol rozumom ako krava chvostom. Adalb. Rozum 41, 82.

Pozbavil sa rozumu. — Pozbudol rozumu.

Rozum, človeče, rozum!

Rozum ho premáha.

Rozumie (sa) do toho ako hus do piva. — Rozumie (sa) do toho ako koza petržlenu. — Rozumie (sa) do toho ako krava muškátu. — Rozumie (sa) do toho ako sliepka do piva a hus do neba. — Rozumie sa do toho ako žaba do orechov. Č. 561, 562. — Rozumie tomu ako osol harfe a sliepka pivu. T. 35. Č. 562. Adalb. Rozumieć 7, 8, Znać.^[57]

310

Rozumy tratí. — Nuž či si rozum potratil? — Či ty rozum tratíš?

Rozum mu kypí. T. 35.

Rozum si prepil.

To je nie po ničom, ani po rozume, ani po pravde.

To je rozum!

315

Ušiel mu rozum do zadku.

Sprostý

Najprvší medzi sprostými.

Sprostá kotrba.

Sprostý ako baran. — Sprostý ako baraní roh. — Sprostý ako basa. — Sprostý ako býk. — Sprostý ako furmanova bôta. — Sprostá ako hus. — Sprostý ako kapustný hlúb. — Sprostý ako noc. — Sprostý ako pantok. — Sprostý ako pastierova trúba. — Sprostý ako peň. — Sprostý ako somár. — Sprostý ako Talafúz. — Sprostý ako teľa. — Sprostý ako telica. — Sprostý ako tĺk. — Sprostý ako vôl. Č. 560, 561. Adalb. Głupi jak baran 54, but 57, cielę 62, gęś 68, osieł 73. (Podobné pozri 341, Nadávky.)^[58]

Škola

Chodí poza školu.

320

Ledva školy ovoňal. — Ledva školský prach zo seba striasol (a už sa robí najmúdrejším atď.).

Škola mu smrdí.

Tak si vedie múdro ako za groš pes.

Teľa

Skorej by teľa naučil ako jeho.

To je svätojánske teľa.^[59]

325

Ty teľa, keď narastieš, bude z teba vôl!

Temä, temeno, temiačko

Má mäkké temiačko. — Má temiačko pritlačené. — Na temiačko padol.^[60]

V temeno urazený.

To by ani krave nebolo napadlo.

To pre teba grécky. T. 38.

330

Tratí nôty.

Uši mu narástli.

Už si lapil psa za chvost.

Veď si vari nie od prvôstky.

Veď ten zase vytrielil! — Veď ten zase vykázal!

335

Všetko vie, len to nevie.

Vyšiel z koľaje.

Z teba ani pes!

Zvonec

Nechybuje mu iba zvonec.

Nosí zvonec. — Nosí kuklu.^[61]

340

Opica so zvoncom.

Nadávky (hlúpemu)

Barák, baran, bibas, bludár, haľama, haraburda, hlupák, hovädo, chuchma, chuchmička, chumaj, chňupák, jašo, Jano drevený, Kelerova trúba, kôň, krava, Kubo sprostý, lanko, mamľas, motoch, motovidlo, mumaj, mumák, našialistý, netrebný, osol, pochabec, pochábeľ, pletkár, pletniak, sadlakurka, somár, sprosták, sprostina, syseľ, šaľo, šalabachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek, taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo, trkvas, trúb, trúba, trubiroh, trulant, truľo, trup, trupák, trupavec, ťuťmák, ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec.

Slovesné vyjadrenia

Balabuší, balácha, baluší, halabuší, pletie, tára, zdivel sa, zduj sa!, zblaznel sa, zmatožil sa, zmyšil sa, zošalel sa, spochabel sa.

e) Súcosť, schopnosť

Dobre sa vycibril medzi ľuďmi.

Ešte ťa zbaví od mladého majstra.

345

Hodno mu je ruky pozlátiť.^[62]

Spraví, čo do ruky chytí. Adalb. Uwidzieć.^[63]

Stojí za druhých dvoch.^[64]

Šikovný ako parom. — Šikovný ako strela.

Tisíc kumštov majster.^[65]

350

To (mu) ide ako po masle. Č. 637. — To (mu) ide ako po liehach. — To (mu) ide ako po mydle. Adalb. Iść 24, po maśle 25, po mydle.

To je medzi svetom vykublaný.

To je moja pravá ruka.^[66]

Trafí i poslepiačky.

Všetko z neho vystane.

f) Neschopnosť

355

Akoby kolom dvíhal. — Akoby perie páral. — Akoby z kutľa strieľal.

Ako čo by kury pohrabali. — Ako čo by kury popaprali.^[67]

Ako prišiel, tak odišiel.^[68]

Ako rohatý vôl — všetko rozhádže.

Akýže si netrebný!

360

Ani do rady, ani do vady. Č. 561, 566. Adalb. Rada 32, Zwada 1. — Ani povidomky, ani poslepiačky. — Ani reči, ani kroči. Č. 566. — Ani žák, ani dvorák. T. 2.^[69]

Buch sem, buch tam!

Capa odral. — Capa zabil. — Capa zastrelil. Č. 573.

Čert

Bol čertu cestu dlžen.

Čert ho najal. — Čerti ho to spískali. — Čert mu to kázal.

365

Čertov vystrája. — Paromov vystrája.

Nech čert vezme takú robotu! — Nech čert berie takú robotu!

Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky letí. (Porov. 408.) Č. 564. Adalb. Ręka 60.

Čo len bude z teba o sto rokov? Medveď! Prešpor. stol.

Dal sa ti ťarbák pozdraviť.^[70]

370

Dlhšia košeľa než kaftan. T. 8.

Do tej flinty nerozumiem!^[71]

Do unovania vodu prelievať. T. 9.^[72]

Frajšták išiel, Frajšták prišiel.^[73]

Hoden je spod živého pňa huby jesť.^[74]

375

Hoden chvály jak pes kyjaca. Bošácka dolina. — Hoden chvály ako slepý pes na hone. Modra.

Iba čo druhému zavadzia. — Iba čo druhému chuť odoberá.

Ide ako voz bez oja.

Ide mu to ako slepému tkáčovi útok.

Ide nazad ako rak. Č. 578.

380

Jednou rukou stavia, druhou rúca.

Je to s ním ako s bránou do hory.

Kade horí, tade hasne.

Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam hlava. (Porov. 392.) T. 16.

Každej veci musí na krk stúpiť.^[75]

385

Kde padlo, tam sadlo.

Keď chceš zajaca lapiť, udri sa dobre po kolene, alebo mu nasyp soli na chvost! Adalb. Kolano 6.

Kukučka ho chváli.

Ký je to čert za robota, jedna čižma, druhá bôta! Adalb. Sztybel.

Lelky chytá.

390

Len tak na šuch buch robí.

Matuzalemský plot.^[76]

Nemá to ani hlavy, ani nôh. — Nemá to ani hlavy, ani ruky. — Nemá to ani hlavy, ani päty. (Porov. 383.) Č. 563.

Neskoro, neskorý

Neskorý kňaz ho krstil.^[77]

Ten i na súdny deň dôjde neskoro.

395

Všade neskoro dôjde.

Nie pol ledačoho, ale celé.

No veď si ty tomu dal!

Opaladlo, koryto, neobrátils’, pozri to!

Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil. (Podrobne pozri kap. X. 844.)

400

Pod kepeňom frčky a o stenu hrach hádzal.

Prišiel s ústy na chrústy.^[78]

Robí to ako stolček od Lucie.^[79]

Robí všetko od buka do buka. — Robí všetko voslep.^[80]

Robota ako v rukaviciach. Adalb. Zgrabny 1.

405

Sasa do lesa, sasa von z lesa!

S daromninami sa zaoberá.

Si ty chlap — hnoj robiť!

Smoly do ruky! (Porov. 367.)

Súci ako motovidlo do kapsy.

410

Šikovný ako bôbový snop. Prešpor. stol. — Šikovný ako drevená olmária. — Šikovný ako holý v tŕni. — Šikovný ako olovený vták. Č. 541. — Šikovný ako vôl do koča. Č. 563. Adalb. Zdatný 4, Zgrabny 8, Szykowny 2.

Tak nech sa mele, leda rumplovalo!

Tak vykonal, ako ten, čo mydlo jedol a krochmeľom si zajedal.

Ťažký furman.

To ide ako v lete na saniach.

415

To je ostatná litera v abecede.^[81]

To je tupý šíp.

Trafil medzi holuby.^[82]

Trochu mimo, ostatné von.^[83]

Ty sa do toho remesla nerozumieš.

420

Usporiadal si to ako sviňa mech.

Už sa preučil.^[84]

Už skratnel.

Vlas okresáva.^[85]

Všade bol a nič nevykonal.

425

Všade primrzne.^[86]

Všetko čím hore, tým dolu obrátil. — Všetko na paseku obrátil.

Všetko strepal dovedna.

Vyčíňa od výmyslu sveta. — Vystrája od výmyslu sveta. — Stvára od výmyslu sveta.

Vyčíňa samé šarapaty.

430

Začal len jednou rukou.

Za chvost lapá.

Zaslúžil, aby mu niekto hlavu do fáteľa zašil. T. 41.

Zas paroma vyviedol! — Zas voľákeho čerta vykutral! — Zas voľákeho čerta vyhútal! — Zas voľákeho čerta vymyslel!

Z motyky naprázdno do sveta vystrelil. — Z motovidla naprázdno do sveta vystrelil.^[87]

^[33]Výrok používaný pri telesnom, mravnom alebo hmotnom nedostatku. Z.

^[34]O skúsenom. Z.

^[35]Ironicky o ľuďoch vystatujúcich sa svojou múdrosťou. — Maď. variant: Tizenharmadik iskola. (Trinásta trieda.) Škola tu v starom význame stredná; školské vzdelanie v Uhorsku počítalo 12 tried: 4 nižšie a 8 stredných.

^[36]Maď. znenie: Tudja mint a miatyánkot. (Vie to ako otčenáš.)

^[37]Nem. znenie: Der kann mehr wie Brot essen. (Vie viac ako chlieb jesť.)

^[38]199 Po nerozvážnom čine. Z.

^[39]Keď niekto hľadá to, čo je pred ním. Z.

^[40]Posmešná odpoveď tomu, kto sa spytuje na to, čo sa práve povedalo. Z.

^[41]Vlastivěda slezská 1888, I, 233. — Nem. znenie: Er hat Gedanken wie ein Huhn. (Má myseľ ako sliepka.)

^[42]Maď. znenie: Nem látja a fától az erdőt. (Nevidí horu pre strom.)

^[43]Maď. variant: Hallotta, hogy harangoznak, de nem tudja hol. (Počul zvoniť, ale nevie kde.)

^[44]Aj o lenivom. Z.

^[45]Košút — cap; v prenesenom význame nerozumný, pochabý človek.

^[46]Má čemer v hlave… — porucha v trávení po hltavom jedení alebo po jedení s nechuťou

^[47]Je tvrdej hlavy. — Ťažko sa učí i chápe. Z.

^[48]Má obročnicu… — Plátenné vrecko, z ktorého sa kŕmia kone na cestách; vrecko s krmom sa prevesí koňovi cez hlavu, takže ju má ponorenú vo vrecku. Z.

^[49]Iron. Rechtor — učiteľ. — Sova v zvieracích bájkach vystupuje ako najmúdrejšia z vtákov; prenesene: sova, symbol múdrosti.

^[50]V hlavu zachádza… — Šalie. Z.

^[51]Iba ak sa ti dačo ukazuje… — Prelud. Z. Iba ak si sa nadragule napil. — Nadraguľa — ľuľok čierny, jedovatá rastlina. — Datura stramonium. — Maď. variant: Maszlagot evett. (Ľuľok zjedol.)

^[52]Obraz vzatý z hodín. Z.

^[53]Sliezske varianty: Měchem šastnuty a kyjem podepřeny. — Měchem šastnuty a drhtum opasany. Vlastivěda slezská 1888, I, s. 236.

^[54]Po požití tejto jedovatej rastliny človek blúzni. — Porov, č. 258.

^[55]Variant: Pojedol pečiarky, t. j. jedovaté huby, ľudovo nazývané aj stridžie huby, lebo ich používali strigy, aby škodili ľuďom. Z.

^[56]Posmešne o školených, ale nemúdrych ľudoch, ľudovo nazývaných latinákmi, lebo sa v školách učili po latinsky (preto vo výroku lat. slovo caput — hlava). Významové jadro je v protiklade životnej a školometskej múdrosti.

^[57]Rozumie… ako žaba do orechov… — Sliezsky variant: Rozumi temu jak žaba orechu, Cigán pluhu, těla varhanom. Vlastivěda slezská 1888, I, 236.

^[58]Sprostý ako Talafúz. — Postava Talafúza sa vyskytuje v ľud. piesňach a predstavuje nešikovného, nesúceho mládenca.

^[59]Neskoré, nevhodné prichovať. Z.

^[60]Má mäkké temiačko… — Vzaté z detského organizmu.

^[61]Nosí zvonce. — Narážka na bláznovstvo. Stredoveký šašo mával na odeve a čiapke poprišívané zvončeky. Nosí kuklu. — Porov. vyššie. — Kukla — pokrývka hlavy stredovekého šaša.

^[62]Aj iron. o zlej práci. Z.

^[63]Všetko sa mu darí. Z.

^[64]Aj o sile. Z.

^[65]Mnohostranné nadanie. — Lat. znenie: Mille artium artifex. (Majster tisícorakých umení.)

^[66]Súci pomocník. Z.

^[67]Neúhľadná robota, dielo. Z.

^[68]Nič nevykonal. Z.

^[69]Variant u P. Doležala: Nec ad chorum nec ad forum. (Ani na chór, ani na trh.)

^[70]Nem. variant: Ungeschickt lässt grüssen. (Ťarbák ťa pozdravuje.)

^[71]Výrok zlého strelca. Z.

^[72]Sústavne si všímať bezvýznamné veci. Z.

^[73]Nič nevykonal. Šuj.

^[74]Výkaly. Z.

^[75]Všetko zničí.

^[76]Použité z legendy o Matuzalemovi; ide o spracovanie motívu — ľudia vedia, dokedy budú žiť. — Zlá robota.

^[77]Iron. o pomalom človeku.

^[78]Zle pochodil, šiel nepripravený. Z.

^[79]Poverové. Súvisí s predstavou, že kto zbíja od Lucie do Štedrého večera stolček a cez polnočnú omšu na ňom sedí, spozná, ktoré ženy z dediny sú strigy.

^[80]Sliezsky variant: Měři jak plátno za starodávna měřili, od bučka do bučka. Vlastivěda slezská 1888 I. 239.

^[81]Aj o málo váženom človeku Z.

^[82]Nie do nich. Z.

^[83]Pri výhovorke na malú chybu. Z.

^[84]Najmä o starom, nesúcom remeselníkovi. Z.

^[85]Robí zbytočnú vec. Charakterizuje povahu malicherného človeka.

^[86]Dlho sa zdrží. Z.

^[87]O čine aj o reči. Z.

« predcházajúca kapitola |