ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kým sa v škole veselili, zatiaľ prihodila sa u Šuhajov hrozná udalosť. Jediná dcéra Zuzka ležala vystretá na márach, a to následkom samovraždy. Čože pohlo nešťastnú devu k činu tak hroznému a hriešnemu? Hneď to vyrozprávame. Ako sme už spomenuli, nebola ona vychovaná podľa svojho rodu a stavu. Už v detinstve dal ju otec do židovskej školy, aby sa vraj naučila pánbohvie čomu. Pravda, privlastnila si ona čo to z tých rečí, z náboženstva nič nevedela, a veru sa ani v dome nezachovávala domáca nábožnosť; a keď do chrámu Božieho išla, viac hľadievala závistlive na šaty Anulkine, než na kazateľa. Vyrástla takmer bez priateľkýň. Svojho druhu roľnícke devy opovrhla, ale pri tom všetkom tým viac dychtila po pánštine. To vieme, že úfala sa stať manželkou Rázneho, ale tento o tom ani počuť nechcel. Dom Šuhajov bol otvorený, počnúc od miestneho občianskeho pisára až po Fičúriho každému. No tí tak rečení polpáni a nedoukovia žili so Šuhajom v dobrom pomere. Víno sa pilo a švárna Zuzka obsluhovala. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. Pochlebovalo to Zuzke, keď hneď jeden, hneď druhý zo spomenutých pánikov prihovoril sa k nej, rúčku stískal, líčka poštipkával, a nepamätala na to, že veru svetári nie vždy s dobrým úmyslom hrkútajú okolo dievčeniec.

Zvlášte ale pán Fičúri mal sa okolo nej. Ani nemyslel na to, žeby voľakedy jeho ženou bola, ale jej všetko nasľuboval, aby ju k svojim nemravným cieľom priviedol. Dosť na tom, že Zuzka stala sa nešťastnou. Čo tu robiť? Ako hanbu pred svetom ukryť? Ku komuže sa utiekať? Ku Pánu Bohu za milosť a odpuštenie? Ach, veď ona veľmi málo vedela o tom, že keď aj padneme, nás na milosť prijíma. Ako hovoríme, o tomto všetkom nevedela, lebo nemala viery. A kde viery niet, tam v čas nešťastia nasleduje zúfanie, a zúfanie je prvý krok k samovražde. Tak bola aj ona. Preklínajúc zvodcu hodila sa do rieky. Rodičia, vychovávajte vaše dietky v bázni Hospodinovej!

Horekoval otec, horekovala mati, ale pozde. Oni sa nazdali, že Pán Boh vie ako dobre vychovali jedinú dcérku, keď s úľubou spomínali: „Našu Zuzku vychováme pre pána a nie pre prostého sedliaka.“ Upozornil ich pán farár na to, že sú na planej ceste. Môže i roľnícka, i remeselnícka deva a panna stať sa pannou, keď má schopnosť a dobré mravy. Čisté a veriace srdce, skromnosť a stud, pracovitosť a milovanie poriadku je tá najlepšia výchova ženských vyššieho a nižšieho stavu.