ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slnce zapadalo a Rázneho milá čeliadka opätne sedela po krátkej, ale k úcte dnešného dňa trochu skvostnejšej večeri. Pripomínali si všeličo, keď sa po prvý raz videli, keď Rázny prvý raz u Vochnických obedoval a pritom sa chutne rozosmiali. V tom ale čuť bolo, že ktosi ide. Dvere sa otvoria a vkročí do izby na ten čas už šedivý starček Michal Pokorný, miestny pán farár s niektorými vzdelanejšími obce. Po priateľskom pozdravení a privítaní začal vážne a dojímave pán farár takto: „Dnes prehŕňajúc sobášnu matriku, náhodou padlo moje oko na to miesto, kde toto poznačené stojí: Sobášení sú Janko Rázny s Anulkou Vochnických. Vidím, že práve pätnásť rokov je tomu dnes, čo pred oltárom božím stáli sťa mladoženíci. Ej, myslím si, toto zasvätíme a tak povolal som týchto veľactených pánov a prišli sme k vám, drahý priateľu, aby sme vám blahoželali a spolu aby výraz dali tomu, čo mi dávno na srdci leží, a čo som už dávno chcel zdeliť. Vy, drahý môj braček, ste mi pravou rukou, ste ozdoba a chlúba našej cirkve a obce, lebo ste vykonali veliké skutky. Kdekoľvek svoj zreteľ obrátim, život, a to vznešený život vidím. Školské deti, dospelejšia mládež, mužovia i ženy, áno i starci, od vášho príchodu ako by sa boli prerodili, a to v každom ohľade. Vy ste ľud odviedli od krčmy a zaháľky, priviedli k miernosti a k rozmnoženejšiemu hospodáreniu. Vy ste ho vzkriesili k tomu, aby sa vzdelával, aby sa pozdvihol hmotne, duševne i mravne. Vy ste i mňa, čo som sa už bol zriekol nádeje, pohli k tomu, aby som vystúpil na pole činnosti. Vy ste statkárov vzbudili k tomu, aby sa zaujali o výchovu ľudu. Váš duch ozýval sa už i v stoličnej dvorane, kde i sami stoliční páni prijali mnohé vaše blahonosné nárady a návrhy. Divy ste konali a dokázali ste, že i ten nepatrný, i ten chudobný, zneuctený a opovržený učiteľ, kde pozná svoju úlohu a pritom statočne vytrvá pri ľude a za ľud, veľa priveľa, všetko môže previesť. Vy ste mňa, — ako pamätám — oslovili, aby som ja bol Pavlom a vy Timoteom. Živ vás Boh s vašou milou manželkou i vašimi drahými dietkami! Živ vás Boh! Ja už len s tým šľachetným starčekom Simeonom hovorím: Prepusť služobníka svojho, Pane, v pokoji, lebo videli oči moje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí!“

Pán učiteľ, hlboko dojatý slovami velebného starca, odpovedal so známou svojou skromnosťou: „Velebný pane, srdečne vám ďakujem za vašu vysoko i váženú návštevu, a na vaše blahoželanie nemám inej odvety, leda tú: konal som s Božou pomocou to, čo som povinný cirkvi, vlasti a národu!“

„Sláva vám!“ zaznelo z úst prítomných občanov.