Do hory vždy rád chodievam a najviac o samote, i raz tiež tak vyberiem sa po skončenej robote. Pozerám z jednoho vršku v úboč dolu od lesa, i zazrem tam vo včelienci dvoch mužov bozkávať sa. Ľúbosť nemôž’ byť v otázke, hoc červené jich tváre, stolík pred nimi a na ňom s vínom plné poháre. „Kde sú páni?“ keď sa doma jich ženičiek pýtajú; „vo včelienci“, tie odvetia, tam vraj roja čakajú.“
Obrázok
1 / 1
2x