Starý majór vo výslužbe, predtým v hlučnom živote, teraz doma utiahnutý žije si o samote. predtým s vojnou sa zabával, a s peknými dámami, teraz už len zabáva sa s dvoma kamarátami. Starý kocúr, psík nemladý, Trhaj, Nedaj zovú sa, týchto každý deň nadráži, a tí potom rujú sa. A keď sa tak rujú, šklbú, on sa smeje až na hlas, s tým si odháňa nevoľu, ukracuje dlhý čas. Čierňavy sa preťahujú, po doline, po hore, sypké sňahy zaletujú a krúťa sa po dvore. Majór hľadí do obloka, podvíha si čapicu: „Ej, aká tam von chujava!“ a pije slivovicu.