ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Oj, ale to leje von, vietor fundží ako zvon, škaredá to, britká jaseň, no špatný, otupný deň. Pocestný cestu preklína, ledvučičko sa pohýna. Nuž a v chyži akože je, keď tak von duje a leje? V chyži? hia, tam dobre ti je, tam sa znamenite žije. Traja sa v nej nachádzajú, prevýborne zabávajú, na pohovke rúče sedia, o tej plušti nič nevedia, nehovoria ani slova, tichosť vôkol nich hrobová, do svetotajnej krajiny zaletujú jim vidiny; v prekrásnom raja údolí prechádzajú sa po vôli Jeden spí; — pri ňom spadnutá knižka, fajka vyhasnutá; druhý takže spí, — aj tretí, či sú jim nie len tri svety? Čo sa majú na plušť dívať, keď si môžu pekne snívať. Páni sú — peňazí nemajú, lež keď spia, o tom neznajú. Prvý ten, čo s nimi drieme, volá sa po mojom mene, druhý Pozor, psík chlpatý, tretí Muro bajuzatý. Tak hľa, blažene si spíme, a len v druhom sväzku sa zbudíme!