Chodí hájnik po poli, vidí v jednom údolí, pohánku prekvitať, pri nej filisterov stáť, ako na ňu hľadia a dačo sa radia. Zrazu sa pozobliekajú, lebo kúpať je jich snaha do pohánky políhajú, každý plávať sa namáha, trepe rukami, nohami, ako medzi lunami. * Hájnik príde ku nim ta: „Čo robíte?“ sa pýta; „Plávame cez červené more!“ „Ach, sto striel sa vám do štice, ale ho vstávate hore! Za škodu beriem vám nohavice.“ Zpredo dverí hľadia ženy, majú výhľad potešený: „Kde ste nohavice nechali, či ste ryby lapali? bodaj ste sa neprisnili!“ „No, ono je síce chyba, že sme takto v gatiach iba, ale — vec sme zariadili!“
Obrázok
1 / 1
2x