Na návšteve u mňa priateľ povie: „Kubko, buď vesel, čo máš byť vždy zadumčivý?“ „No bars je mi život clivý, ba poraď, keď mi tak clivo, čo by ma potešilo?“ „Nuž pošlem ti môjho syna, jeho medicína rozveselí ťa stále, on je síce nemý, — za to nič ale, miesto toho budeš ty rozprávať mnoho. Aby mal zdravú farbu na líci, budeš ho držiavať v pivnici. Keď mu poklopeš na čelo a nič neodvetí, bude ti veselo; keď ozve sa, umre ti!“ „Dobre, pošli toho synka, v súdku toho vínka, keď mi umre v čase, vzkriesiš mi ho zase, urobíš z ozvatého zas nemého.
O autorovi
Jakub Grajchman
dramatik, básnik, učiteľ, revolucionár, člen slovenskej deputácie vo Viedni v r. 1849
Obrázok
