ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z prechádzky predvečernej vojdem do krčmy jednej, mlčky sadnem si ku stolu a mám veľmi mrcha vôľu. Víno predo mnou na stole, v mysli smútok, v srdci bôle, zvedavý pri peci krčmár prizerá sa mi na tvár. Ticho v chyži; sme len sami, príde Piťo s husľami a začne hrať moju pieseň. I zavolám: „Vína sem, nech sa so mnou veselia, a nech prídu priatelia, zabudnem v priateľskom kole pri víne duševné bôle. Len jeden sa mi nepáči, ktorý so mnou sa neráči, tvár odporná, škaredá, vždy sa o mňa dozvedá, za mnou chodí krok za krokom a zazerá na mňa bokom, obchádza ma do okola, pýtam sa ho: „jak sa volá?“ „Ja som,“ odvetí mi: „malheur.“ „Malheur? ej, jasná strela, už ti hodina udrela, beda ti, už som ťa lapil, dosť si ma už natrápil!“ Ihneď chmatnem ho za golier, chcem ho chlapsky pozbierať, poriadne povystierať, lež z hrsti sa mi vyšmykne, golier nechá — a von mykne; teraz toho gavaliera vídam chodiť bez goliera; všade mi vyhybuje, hneď sa prace, keď ma čuje. ak ho ešte dolapím raz, vystre ho smrtelný mráz.