Z básní, venovaných A. Medzihradskému
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Miroslav Polomíček, Martin Hlinka
Trebárs som ja študiosus — no, veď je to nič zato, čo i nemám, budem ja mať pri boku raz tiež zlato. Hej, keď zanechám už Jénu:[4] vtedy budem ja blahý prekračovať v Pánu jménu sväté oltára prahy. Zvony ma dnu zavolajú, to je potom krásny hlas — No, nebude z môjho šťastia chybieť, cítim, ani vlas! Že som ešte študiosus — dobre mi je, že to som: nemusím sa aspoň merať, zaneprázdňovať s losom. V jednej knihe celý svet mám, ad animam[5] svet celý; neverili by mi ľudia — ale keď už zvedeli. Mám ja čosi v mojej knihe, v mojej knihe čos’ žije; dve krídelká poézie: rytmy a kadencie. Dva kvietky sú to, a pekné, z jednej vetvy jedným kusom; pamätám: raz som ich našiel, keď som bol botanikusom. Ale kvietky všetky zvädli — iba tie dva ešte nie: jeden kvitne krásnou krásou, keď sa druhý zelenie. Rád som, že som študiosus — mňa aj Parnas pozdraví, a keď sa mi práve žiada: odtrhnem si kus slávy. Príde jedna krásna ku mne. City mi po nej zatúža. A ona mi sladko povie: miluj, ja som tvoja Múza Vtedy ma napadne chvíľka: ani som nie viac morosus,[6] poobjímam, kto len žije, ako dobrý — študiosus. 25. febr. 1868